Začína nová etapa roka. Celá príroda ožíva. V mojich očiach sa prebúdza nový zmysel života. Jemný vánok má osviežil, všade navôkol počuť bystrý bzukot včiel. Aj vtáci práve koncertujú. Aká krása! Ich diamantový spev poteší i najsmutnejších. Jemné dotyky nôh po čerstvej zelenej tráve pôsobia uvoľnene. V lesoch vidieť stopy zvierat. I to naznačuje, že v lete prebieha aktívny život všetkých mláďat a ich rodičov. Kôra stromov pučí a prebúdza sa k životu. V celom pralese je rovnováha a každý žije život aký má. Vysoké nepoškvrnené stromy chránia svojimi korunami - zvieratá pred slnkom. Niet pochyby, že sú kráľmi tohto pralesa. A ľudia, tí sme tu sťastní. Všetci sa kocháme čarom a tichom tejto prírody. Sem - tam počuť nejakú zver, ktorá tu má svoje bydlisko. Ale tej sa samozrejme, nikto nebojí. Veď predsa vieme, že keď človek nezaútočí prvý, nič sa mu nestane. Zver - tá si iba chráni svoje, tá sa iba bráni. Veď ako povedal istý spisovateľ: ,,Človek je najdravší spomedzi všetkých dravcov.''
A tak si prajem, aby to všetci pochopili, a aby do Štužice, pralesa nad Sninou, chodili iba relaxovať a nie loviť. Veď čo je krajšie, ako symbióza človeka s prírodou.
