Skoro normálny život

Tajomstvo

Prišla som domov. Poobzerala som sa všade po dome a hľadala som rodinu,ale nikto tam nebol. Bola som dosť smutná, lebo mali tam byť bratranec, teta, sesterka,babka a jasné že ešte moja 9 ročná sestra. Tak som išla do mojej izby. Otvorila som dvere a všetci tam boli a naraz zakričali všetko najlepšie a podali mi tortu. Ja som si priala nech konečne zistím prečo ma v škole prezývajú upírka. Všetci sme išli do kuchyne dať si tortu. Potom sa ocino opýtal že kto chce ísť na kúpalisko. Chceli ísť skoro všetci okrem mňa a mami lebo sme boli dohodnuté že zostaneme a mama mi povie to tajomstvo. Keď všetci odišli mama ma zavolala a začala hovoriť.
,,Si už dosť veľká preto Ti to poviem "
Áno,viem len ja to chcem už vedieť "
,,No dobre, no tak vieš keď si mala ísť na strednú a my sme Ťa chceli dať na tu upírsku a ty si nevedela prečo?"
,,Áno, viem"
No tak mi sme najstarší rod upírov"
,,Čo?" s údivom som odpovedala, s plačom som odišla do izby a zamkla som sa tam.
V izbe som sa začala rozprávať sama zo sebou a to napríklad ako už chápem prečo mám modré oči,prečo ma prezývajú upírka,prečo nemám žiadnych kamarátov a prečo stále chodí sa mnou ten upír.Všetko sa mi začalo vysvetľovať. Aj aj to prečo ma rodičia chceli dať na upírsku strednú. Nakoniec po dlhom rozmýšľaním som vyšla s izby s rozhodnutím a išla som za mamou.
,,Mamíí" zakričala som.
,,Tu som miláčik" s láskou v reči odpovedala mama.
,,Rozhodla som sa že chcem ísť na upírsku strednú školu lebo budem tam mať aj viac kamarátov".
,,Som na teba hrdá, že si sa rozhodla tak rýchlo. Dnes to ešte vybavím".
,,Ďakujem mami. Prišla som na to že není také hrozné byť upírkou".
,,Novidíš, aj som si to myslela,ale zostala som,trochu zmätená keď si sa zamkla v tej izbe, ale vidím že si s tým už stotožnila".
,,No celkom ešte nie, ale je to oveľa lepšie, ale teraz idem za sesterkou".
,,Áno choď mala by byť vonku v altánku aj zo všetkými".
,,To sa už vrátili s kúpaliska" ?
,,No, v tej izbe si nebola práve najkratšie".
Na mamu som sa pozrela známym pohľadom nerob si som mňa srandu, ale potom som sa začala smiať a vybehla som vonku k altánku.Už z diaľky som videla celú rodinu okrem sestri.Keď som ku ním prišla tak všetci naraz sa ma opýtali či už som v poriadku.
,,Počkať takže vy všetci ste upíri"?
,,Áno Christy veď sme najstarší rod upírov, ale sestre to ešte nehovor povie jej to mama alebo ja keď pôjde na strednú". odpovedal mi ocino.Sadla som si ku ním a rozprávali sme sa a smiali až do večera.
Večer som si ľahla na posteľ a spomenula som si na želanie čo som si priala pri s fúknuti sviečok a ako sa mi to rýchlo splniloa pri týchto myšlienkach som zaspala.

Troška dlhšia ale stále krátka.
Prosím napíšte komentár že či má zmysel pokračovať v príbehu