Ako všetko vedieť

Dvadsiataôsma otázka: Minulosť

„Prečo tak veľa čítaš?"

„Lebo ma to baví," odvrkla.

„To nie je pravý dôvod."

„A čo chceš počuť? Že som mávala halucinácie? Že som videla veci, ktoré ostatní nie?! Svoje nočné mory? A že keď čítam tak to je všetko preč?! Bojím sa, že keď prestanem čítať, tak sa to vráti a znova ma pošlú ma psychiatriu!"

„Ria..."

„Odíď"

„Choroba, lieky..."

„Uhm."

„Prepáč."

„To bude fajn." S týmito slovami odkráčala. A ja som vedel, že to fajn nebude.