Na ďalší den stojíme pred tym domom. Domom kde kedysi žil pán so svojou manželkou. Nechápem ako som sa na toto mohla nechať nahovoriť, predsa len ja som bola ta čo hovorila Nie! No, a teraz tu stojíme pred domom dojadujuc sa čo dalej.
,,Aj tak sa dnu nedostaneme je zamknuté." Hovorím.
,,Nejako sa tam dostaneme, možno je zo zadnej časti otvorené okno." uvažoval nahlas Kristián.
,,Alebo rozbite." Odvrkla mu Anna. Anna bola mojou najlepšou kamoškou. Pripomínala mi sestru, taktiež mala hnedé krátky vlasy ako ona a bola vysoká a štíhla. Bola to prave dievča z Hollywoodu, opálená pokožka kedže neustále navštevovala solárko. Bola krasna, no umelá.
,,Idem sa pozriet dozadu." Ozve sa David po chvíľke ticha. Vrhla som naňho pohlad typu, ani len nesranduj že niekam pôjdeš.
,,Namj obavy laska, vrátim sa hneď ako si obzriem tie okna." A tak prikivvujem, čo sa mu môže stať.
Stojíme tam uz hodnú chvílu a David sa nevracia.
,,Mali by sme ist za ním." Navrhnem, no hneď ako chcem vykročiť ma zastvi Damianova ruka. ,,To chceš ist sama?" Spýta sa. Pokrčim rameny a idem ďalej. Zašla som za dom, kde stal iba veľký strom a zo stromu vysiela hojdačka. Prišlo mi to divne, na tom strome vyseli este ďalšie dve laná ktore uz boli tak špinavé a že sa nedali poriadne rozoznať od kôry stromu. Dom zo zadu vyzeral este horšie. Na oknách vyseli dreva. Zaskočilo ma ked som zbadala že to drevo je zvnútra. Chceli sa ukryť, napadlo ma. Cely dom zvyjal prázdnotou, no po Davidovi ani stopy. Začala som sa báť. Čo ak sa mu predsa len niečo stalo ? ,,David?!" Zakričím. Nič, nikto sa neozýva a to uz pribehli aj kamaráti. ,,Kde je David ?" Spýtala sa Anna. Pokrčim plecami a pozerám na okno kde nebolo žiadne drevo. Bolo rozbite. No viedla k nemu cesta len cez strom. Hrubý konár vyzerá že vydrží naozaj veľa.
,,Tu hore ! Vylezte sa strom a každý po jednom prejdite po konári smerom ku mne !" Vykríkol David z okna. On nie je normálny.
Ako prvý išiel Damian, bol ako opica hneď bol na strome a šikovne prešiel cez konár a skočil do okna k Davidovi. Ako ďalšia šla Anna, tejto išlo tiez dost šikovne akurát prejsť cez konár jej robil problém. ,,Ideš ty alebo ja?" Spýtal sa Kristián. ,,Radšej ty." Odvrkla som a premýšľala či este nezdrhnem.
Kristián vyšplhal na strom a prehupaval sa na konári a akrobatickými kúskami skočil do okna. A teraz je rada na mna. Nadýchla som sa a začala liezť na strom. Postavila som sa na hojdačku dúfajúc že podomnou neprsanke. Vyhupla som sa na konár a prebehla na druhý kde som sa potkla a padla ako kabela na konár po ktorom som este mala prejsť k oknu. Začula som smiech. ,,Si cela ?" Spýtal sa David. Prikývnem a pomaly vstanem. Rýchlom krokom som prešla ku oknu kde mi David pomohol vliezť dnu.
Po mojom úžasnom výstupe na strome som konečne bola vnútri.
,,Hm.. Desivé." Skonštatovala som.
,,To ano." Ozve sa Anna a s úžasom pozerá na staré obrazy. ,,Neverím že som sa nechala na takúto šialenost nahovoriť." Zamrmlem ale to uz ma David chytá sa ruku a pevne mi ku stisne. ,,Ničoho sa neboj, som tu stebou." Usmeje sa na mňa. Podľa postele sme sa nachádzali u nich v spálni. Museli sa velmi ľúbiť, všade mali spoločne fotografie, dokonca aj kresby na ktorých boli oni dvaja.
Prešli sme cez chodbu prešli sme cely dom a jedine čo nam prišlo divne bola zamknutá mala truhlička. ,,Čo v nej tak môže byt?" spýtal sa Damian.
,,Neviem ani zistime to." Kristián vzal truhličku do rúk a chcel ju hodiť o zem aby sa rozbila. ,,Nerob to!" Okríknem ho a vezmem mu ju z rúk. ,,Nepatrí tebe ani nikomu z nas, nepatrí sa ničiť niečo co nam nepatrí."
,,Ale však ti dvaja su uz dávno mŕtvi, a čo ty vieš možno odhalíme čo je pravdy na tej legende." odvetí Anna.
,,Ak ju chcete otvoriť, tak hľadajte kľúč alebo páku nebudeme ju inak otvárať." Poviem svoje posledné slovo a spolu s truhlou odchádzam hľadať kľúč.
