The Secret Love

4.časť

Príjemné čítanie...

Justin stál opretý o svoje nablýskané BMW. Bol neuveriteľne seksi. Pri pohľade na neho som sa musela zahryznúť do pery. Na sebe mal gate, ako vždy spadnuté zadkom. Mal čiernu budnu a pod ňou biele tielko s véčkovým výstrihom. Na nohách mal fialové Supry a na hlave Fialovú Vans Snapbacku.

Podišla som k nemu pozdravila som sa mu, on sa usmial a otvoril mi dvere na aute ako pravý gentleman. Usmiala som nad predstavou, ako sa snaží byť pozorný. Bolo to neskutočne zlaté. Nasadla som do auta. Zavrel za mnou dvere. Obišiel okolo auta a nasadol na miesto vodiča. Cítila som, ako sa auto pohlo.

O pár minút sme boli pred kaviarňou. Vystúpili sme auta a vošli sme dnu do kaviarne. Hľadala som voľný stôl za ktorý si môžeme sadnúť, v rohu pri okne som ho aj našla. Sadli sme si, ani sme nestihli nič povedať a už tu bola servírka, ktorá sa nás pýtala čo si dáme. Všimla som si ako na Justina zvodne hľadí. Ten jej čumel celý čas do výstrihu, ktorý mala až po pupok. Viem, že s ním nechodím ani nič ale hrozne ma to rozčuľovalo. Tuším, že žiarlim.

Objednala som si kapučíno a Justin espresso. Čakali sme na objednávku a začali sme sa rozprávať.

„Justin, prečo som tu?" Neisto som sa opýtala

„Lebo som ťa pozval." Usmial sa

„Ja to myslím tak, že prečo si ma pozval.."

„Lebo chcem viac spoznať to nádherné dievča ktoré je tu práve so mnou." Žmurkol na mňa a ja som pocítila som ako mi červeň stúpa do líc. Nezmohla som sa ani na slovko.

„Justin, takže ty pochádzaš z Kanady?" snažila som sa zmeniť tému. „Áno zo Stratfordu, prečo?" „Aj ja som kedysi bývala v Stratforde...a mám pocit, že si ťa pamätám ešte z štvrtého ročníka na zakládke." Začala som sa smiať, pri spomienke na základku a na malého Justina.

„Vedel som, že sa od niekiaľ poznáme." Vyhŕkol Justin nadšene. „Pamätám si ešte ako som ti písal zamilované lístočky a ty si ich s hnevom zahadzovala do koša."

„To si mi ich písal ty?" začali sme sa obaja smiať.

„Áno ja, ale potom som to vzdal a vy ste sa tuším presťahovali. Nevedel som kde, ale teraz už viem." Žmurkol na mňa.

„A prečo si sa ty presťahoval z Kanady sem do Atlanty?" všimla som si, že ho otázka zarazila.

„Otec matku bil, tak sme chceli začať nový život s mamou niekde ďaleko od neho. Utiekli sme od neho a rozhodli sme sa, že pôjdeme sem."

„To je ale náhode, že sme sa po toľkých rokoch stretli." Usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval.

Servírka nám priniesla objednávku. Začala som popíjať kapučíno. Rozprávali sme sa ešte o všetkom možnom. Justin bol veľmi milý a priateľský. Po hodinke sme sa rozhodli, že už pôjdeme. Justin zaplatil a vyšli sme z kaviarne von.

Prechádzali sme sa ešte chvíľu po meste. Začalo mi byť chladno a Justin sa opýtal „Nie je ti zima?" „Popravde je, ale ja to nejako vydržím." Pousmiala som sa. „Tu máš vezmi si moju bundu" povedal a dával mi svoju bundu. „Nie Justin, potom bude zima tebe." „To je jedno, hlavneže ty mi neprechladneš."  Usmiala som sa a zobrala som si jeho bundu. Po pol hodinke sme prišli k autu a nasadli sme. Justin sa ma spýtal či ma môže ešte niekam zobrať a ja som samozrejme súhlasila.

O pár minút sme boli na mieste. Justin mi povedal nech zavriem oči, že on ma tam zavedie. Zavrela som ich a Justin ma chytil za ruku a viedol ma ani neviem kam.

„Už môžem otvoriť oči?" opýtala som sa ho.

„Ešte nie, ja ti poviem kedy môžeš."

„Už?" nevedela som vydržať, kedy uvidím kam ma to zaviedol.

„Už!" otvorila som oči a uvidela som pred sebou tú nádheru. Stáli sme na kopci za mestom. Slnko práve zapadalo a obloha bola fialovo-ružová. „Je tu krásne." Poznamenala som a nemohla som odtrhnúť oči od tej krásy. „To je, ale ty si krajšia." Zašepkal mi Justin do uška. Pri jeho slovách som sa celá zachvela. Justin ma zozadu objal a ja som pocítila motýliky v bruchu.

Otočila som sa, aby som sa mu pozerala do očí. Justin priblížil svoje pery k mojim a spojil ich v jedny...

Dúfam, že sa časť páčila viem že píšem krátke časti ale zo začiatku to tak bude, kým sa story nerozbehne :-) a áno musela som to skončiť v tom najlepšom ;) ...

ďalšia časť bude, keď uznám sa vhodné, ale pekné komenty ma určite donútia napísať novú časť skôr :))

chcela by som vás poprosiť či by ste nemohli v komente zrhnúť čo si myslíte o story :)) ďakujem každému čo číta moju story a vážim si mojich čitateľov, viem že ich je len pár a dúfam že sa to čochvíľa zmení a pribudne vás viac :)