Policajtka [SK]

Chapter 1

Ráno som sa zobudila ešte pred budíkom. Je to omnoho príjemnejšie ako keď vás zobudí otravný budík. Keďže tam pracujem už nejaký ten rok, zvykla som si.

Vykonala som rannú hygienu, namaľovala sa jemným make-upom, oči som si pretrela špirálou, a na ústa som si naniesla slaboružový rúž. Následne som sa obliekla.

Na raňajky som si vytiahla chleba a dala ho do hriankovača. Keď bol hotový, potrela som ich maslom a zjedla. Vzala som si odznak a zbraň. Keď som bola nachystaná na odchod, preistotu som skontrolovala čas. No, tak to ešte stíham.. Opäť som sa vyzula. Sadla som si na gauč a pustila ranné správy.

***

Tak, a môžeme vyraziť. Svojej Brii som nasadila postroj a vyšli sme z domu.

Briu som dala do kufra a ja som si sadla za volant. Občas som ju skontrolovala či neskáče a podobne.

Stáli sme na križovatke, keď začala skákať a labami sa zapierať o mriežku.

"Bria! Okamžite dole! Krista tvojho!" to 'krista tvojho' bola posledná kvapka. Hvízdla som. Zošla dole. Mala šťastie. Nenadávam často, ale pri nej sa to občas nedá. Tak. Konečne zelená.

*** o pár minút neskôr ***

Zaparkovala som na svojom obvyklom mieste. Briu som pustila z kufra a zapla jej vodítko. Vošli sme do budovy. Recepčnej som ukázala odznak. Ona sa len usmiala a povedala:

"Agentka Parksová, ako vždy, medzi prvými."

Neodpovedala som len som sa usmiala a nastúpili sme do výťahu. Vystúpili sme na našom poschodí.

Rifľovú bundu som si zavesila na stoličku, dala Brii piť a jesť. Ja som sa rozhodla že si pôjdem kúpiť kávu. Zbehla som dole schodami o dve poschodia nižšie k automatu. Zase nefungije! Už tretí krát mi vypľulo peniaze. Naštvaná som zbehla dole k recepcii, kde je ďaľší. Tam ich našťastie zobralo. Po troch minútach mi zapípala SMS-ka od riaditeľa.

Riaditeľ: Dnes ráno bol nájdený okoloidúcou muž okolo 40-50 , so streľnými ranami. Susedia počuli dnes o 03:15 streľbu. Vyriešte to Parksová!