Policajtka [SK]

Chapter 2

Z pohľadu tretej osoby:
Omráčená Kate padla do náručia práve svojim únoscom. Na FBI prišiel signál núdze agentky Parksovej. Žiaľ, v budove kde Kate pracovala, už nikto nebol. Medzitým už Kate ležala zviazaná v dodávke. Jej unavený tím práve zaspával.

Z pohľadu Kate:
Zobudila som sa v nejakej miestnosti. Asi pivnica alebo niečo také. Sedela som zviazaná na nejakom ležadle vyzlečená iba v spodnom prádle. Počula som kroky. Dúfam, že nejde sem. Tak ide. Otvoril dvere a mňa oslepilo ostré svetlo z vonku. Vošiel do miestnosti a zapol svetlo. Chvíľu trvalo kým som si naň zvykla. Hlupák. Nič nemal na tvári ani hlave.

"Tak cicuška," podišiel ku mne a drsne mi zdvihol hlavu " teraz sa zahráme na taký malý výsluch. Len otázky nebudeš klásť ty, ale ja. Za každú zlú odpoveď dostaneš ranu takouto vecičkou. A ver, príjemné to nieje." v ruke držal bordový valec. Nedržal ho ale len v ruke, ale cez hrubú rukavicu.

"Zabudni." sladko som sa usmiala ale hneď som to oľutovala. Mojím telom prešla neopísateľná bolesť.

"Áááááááááááááááa!!!!!!!" vrešťala som bolesťou.

"Šššt. Tichučko, aj keď budeš kričať, nepomôže ti to. Tak ale ak budeš spolupracovať, tak to bude asi lepšie."

***

"Tak dobre. Odpočiň si. Donesiem ti trochu vody aby si tu hezhebla." nechutne sa zasmial a zahryzol sa mi do líca.

Odišiel. Poobzerala som sa po miestnosti aby som sa aspoň trochu dokázala zorientovať. Znova sem niekto ide. Do dverí vošiel mladík. Niesol na tácke jedlo a pohár s vodou plus džbán.

"Preboha, ste v poriadku?" ustarostene sa spýtal a pribehol ku mne. Fakt sa ma pýta či som v poriadku?!

"Asi hej." zachrapčala som. Super. Vážne super. Stratila som hlas.

"Poďťe, pomôžem vám." a začal mi odopínať remene z rúk a nôh. Od únavy som padla na mladíkov chrbát.

Opatrne ma položil na zem a odbehol. Keď sa vrátil, ľudia mi sem priniesli matrac,paplón, vankúš, deku, nočný stolík, knihy a nové šaty.

Okej, tomuto nechápem. Ľudia odišli a v miestnosti sme ostali len dvaja. Ja a on.

"Vieš, som syn toho dementa ktorý ťa tu držal viac ako šesť hodín a týral ťa. Už som ho asi päť krát udal, ale nikto mi tam neveril. Tak sa rozhodol že ma tu bude držať násilím. Ty si tá z FBI že?" usmial sa.

"Hej, ako to vieš?"

"No,našiel som tvoj odznak, zbraň a nejaké malé tlačidlo. A tiež mobil. Schoval som všetko. Vrátane tvojho oblečenia."

"Fakt? Ďakujem. Ty si?"

"Lukáš. Ty?"

"Kate, teší ma."