#1. A čo moji "priatelia" ?

7.6K 257 11
                                    

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.



Tak asi na začiatok by som sa mala predstaviť. Volám sa Viktória. Nepatrím k bifľám a tiež nie som žiadna štetka aby bolo jasné. Jednoducho si stojím za svojím, nebojím si povedať svoj názor.

▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼▼

Snažím sa nájsť moje kľúče. No nikde nie sú. Stojím pred domom iba v úzkom crop tope a mini kraťasiach.

,, Piče, kde sú tie kľúče" povedala som nahnevane a do očí sa mi už tlačili slzy. Nadýchla som sa a zaťala zuby. Šla som cez zadné dvere. Kľúč nechávame väčšinou v kvetináči. Pomalým krokom som sa presunula pred dvere do chodby. Odrazu niekto zapol svetlo.

,, Sakra" povedala som po tichu a otočila sa. Stála tam rozzúrená mama.

,, Viktória ?" najradšej by po mne ziapala ale zobudila by otca.

,, Už sa to nebude opakovať" povedala som jej, ale vedela že klamem. Pokrútila hlavou a ukázala na schody. Ďakovne som sa usmiala a dala jej malú pusu na líce.

Otvorila som dvere na mojej izbe a zvalila sa na posteľ. Pozrela som sa na hodinky ktoré ukazovali 3 ráno. Sakra musím ísť do školy. Hneď som sa prezliekla do môjho pyžama a zakryla sa perinou až po krk. Bola mi zima.

Zobudili ma lúče slnka. Pozrela som sa na hodinky ktoré ukazovali 10 hodín. Zmeškala som školu. Zobrala som do rúk mobil. Prišla mi SMS.

Dúfam že sa vám páčili fotky. Tvoj Derek.

Hneď ako som tu správu dostala postavila som sa na nohy a utekala dole schodmi. V kuchyni bola mama s otcom a v ruke držali balík. Zrejme s fotkami. Zklonila som hlavu a vydýchla.

,, Zasa. S mamou sa na teba nemôžeme pozerať. Sťahujeme sa zbaľ si veci" povedal otec prekvapivo s kľudným hlasom. Pozrela som sa naň.

,, A čo moji priatelia ?! " zdvihla som hlas.

,, Povedal som zbaľ si veci! " už po mne kričal. Nemala som na výber. Zobrala som kufor a zbalila si všetky veci.

O necelých 5 hodín som sedela v aute. Písala som kamarátom že odchádzam. Bolo mi do plaču. Prosím vás a komu by nebolo ? Nakoniec som napísala mojej bývalej BFF.

Milá Lola. Ako veľmi dobre vieš. Prežili sme toho strašne veľa. Bola si tá najlepšia BFF akú som kedy mala. Ďakujem ti za skvelé zážitky. Škoda že naše priateľstvo už nebude pokračovať. Sťahujeme sa. Tvoja Vikuš. ♥

Nad mojou správou som sa usmiala a zavrela oči. Z môjho relaxu ma prebudila odpoveď na moju SMS.

Och. Nevadí, ináč to znamená že Derek je voľný ?

Po prečítaní tejto správy mi bolo zle. Nechápem išlo jej iba o Dereka ? Vážne ?

Na SMS som jej neodpísala pozerala som sa von oknom až som zaspala. Zobudila som sa až okolo 1 rána. Budila ma mama.

,, Zlatko? Sme doma" povedala s úsmevom ale ja som nemala náladu. Neviem kto by mal náladu po zistení že vaša BFF je s vami iba kvôli vášmu bývalému. Hnus. Otvorila som dvere od nášho auta. Boli sme v podzemnom parkovisku čo asi znamená že budeme bývať v bytovke. Veľkým výťahom sme sa vyviezli do nášho bytu. Bol veľký. Mal dva poschodia. Čiže moja izba bude na druhom. So svojím kufrom som šla na druhé poschodie. Bolo tam celkom dosť izieb. Našťastie som svoju izbu našla na prvý krát. Hneď som sa zvalila na posteľ a spala. Našťastie je víkend.

Zobudila som sa už o 6 ráno. Začala som si vybaľovať veci. Keď som skončila tak som zašla dole po nejaké to jedlo. Ako inak nič. Chladnička prázdna. Kto by to čakal. Šla som sa hore prezliecť. Zobrala som nejaké peniaze z maminej peňaženky. Schmatla som nejaký lístok a napísala naň že idem nakúpiť. Ešte pred tým som si pozrela kde to teraz som. Miami. Vážne ? Som v Miami ? Neverila som tomu.

So slúchatkamy v ušiach som vyrazila do obchodu. Našťastie bolo jedno nákupné centrum poblízku. No nemyslím si že nejaký ten obchod bude o 8 ráno otvorený. Zašla som do obchodu s jedlom a rýchlo do košíka pohádzala nejaké tie veci. Zaplatila som a šla domov. Doma som zistila že som tam strávila 2 hodiny. Preboha!

Ešte všetci spali. Bože ako niekto môže spať tak dlho ? Teda nuu. Šla som sa osprchovať. Ako inak trvalo mi to celú večnosť. Obliekla som si niečo pohodlne a zašla do kuchyne. Zobrala som si jogurt a sadla k telke. O necelú hodinu prišla mama. Vypla mi ju.

,, Čo sa stalo ? " nevedela som presne čo myslí, ale nemienim jej niečo teraz vysvetľovať.

,, Nič sa nedeje" povedala som a zobrala si ovládač z jej rúk. Ešte som sa na ňu pozrela a zapla telku. Bez slova odišla. Ani som sa nenazdala a bol večer. Spať som šla skoro. Ako inak ešte som si prešla sociálne siete popritom so poslúchala hudbu.

Ráno ma zobudila mama. Vraj idú do kostola a ak by som chcela mohla by som sa pridať. Moju odpoveď všetci poznajú. Nie je sviatok, tak nie. Som veriaca ale do kostola vážne už chcete veľa. Ako inak zaspala som ale už to nebolo ono. Vstala som asi hneď po odchode mojich rodičov. Rozhodla som sa nalakovať si nechty a tieto hovadiny. Na obed som si dala iba šalát. Nemala som nejako chuť. Večer išiel nejaký film a ako inak zostala som asi do pol noci hore. Potom som si šla ako inak ľahnúť. Ani som sa nenazdala a už som spala.

▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲▲

Ahojte. Dúfam že sa vám táto prvá a nudnejšia časť aspoň trocha páčila. Budem moc vďačná za vote a nejaký ten koment :33☺☺☺☺

Bad boy and me ? ᶠᶸᶜᵏᵧₒᵤ  ✔Where stories live. Discover now