Viktória je 16 ročné divča. S rodičmi sa musí presťahovať do Miami.
Nepatrí k tým poslušným dievčatám. Nebojí sa povedať svoj názor.
Chris je 17 ročný chlapec. Je to miestny bad boy. Ide mu iba o chlast,
sex a drogy. Žie v Miami už od detstva.
Č...
„ Povedzme že nejaký ľudia nám niečo dlžia, pravda láska?" pozrela sa na Chrisa ktorí sa tam zjavil. Nejakým čudesným pohľadom sa na mňa pozrel. Neviem čím to je ale bola by som viac ako len rada keby túto hlúpu situáciu zastavil. Pozrela som sa naň vystrašeným pohľadom.
„ Láska ?" drgla do neho blondína a pomávala mu pred očami.
„ Áno, ale myslím že to spravím sám" uškrnul sa na mňa a ja som to nejako hlúpo chápala že mi nič nespraví. Chytil ma za zápästie a silno ma potiahol k nemu. Ťahal ma ani neviem kam. Čo ak odo mňa bude chcieť podobné nechutnosti ako Derek? To už nedovolím. Snažila som sa mu nejako vyšmyknúť, no jeho stisk spevnel. Lepšie je byť zbitá ako zneužitá. Či nie? Dovliekol ma do nejakej miestnosti. Bola celkom malá. Postavil sa predo mňa a preložil si ruky na prsiach.
„Ako si to predstavuješ? " opýtal sa ma a ja som iba nemo stála a hľadela mu do očí. Mám strach.
„Povedal som ti že sa mi nemáš ukazovať na oči!" Kričal ale so mnou to nič nerobilo. Jeho oči boli tak nádherné že by bol hriech sa do nich nepozrieť.
„To som až tak neodolateľní ?" Och, ten má ale ego. Prekrútila som očami.
„Prepáč nevzrušujú ma chlapci ktorí chodia z umelými bábikami" konečne som sa ozvala. Prišiel ku mne bližšie. Zdvihla som hlavu aby som sa mu mohla pozrieť do tých jeho očí.
„Vieš, nikto nehovorí že ju zbožňujem alebo čo. Ale vie sa bozkávať najlepšie z tejto školy, a dá mi kedy si poviem. Nebodaj ju chceš nahradiť" poslednú vetu mi pošepkal do ucha. Dych sa mi zrýchlil a premietli sa mi chvíle s Derekom. Ako rada by som sa niekomu vyspovedala, ale nikomu už neverím. Slzy sa mi tlačili do očí. Nejaký skurvisyn ma dokáže rozplakať, tak to som poriadne klesla na dno. Nech už mám toto všetko za sebou.
„Sľubujem ti, že už nikdy sa na vás nepozriem, nepripletiem do cesty a podobne" povedala som so slzami v očiach a pozrela sa zrejme posledný krát do tých krásnych očí. Snažila som sa jeho oči zapamätať čo najlepšie a najdetailnejšie. Nechápavo sa na mňa pozrel. Pokrútila som hlavou a snažila sa utiecť. No dvere nešli otvoriť. Zamkol ich? Kedy to stihol. Chytil ma za zápästie a pritiahol k sebe. Jeho dotyky sú celkom upokojujúce.
„Kvôli mne nemusíš plakať" povedal a trocha sa zasmial.
„Debil sprostý, si nenamýšľaj" zasmiala som sa a buchla ho päsťou do ramena. Jeho tvár sa približovala bližšie k mojej. Musím ochutnať jeho pery. Jednoducho musím ale nesmiem. Odtiahla som sa a v tom niekto zaklopal.
„ Láska už si ju poriadne zbil? Lebo som celá vlhká" musela som sa uchechtnúť. Chris mi hneď dal ruku na ústa aby ma nebolo počuť.
„ Silva odplál, rušíš ma pri práci. Ešte to vydrž, počkaj ma na záchode" no tak viem kam dnes nepôjdem. Bolo už iba počuť klopkanie ihličiek čo znamenalo že už odišla.
„Kde sme skončili?" uškrnul sa.
„Chcel si mi odomknúť dvere" usmiala som sa a odstúpila aby mohol odomknúť dvere.
„Choď rovno domou. Ešte sa vidíme" odomkol a otvoril dvere. Ja som sa rozhodla ísť na kávu.
Zamierila som si to do peknej kaviarničky. Sadla som si k pultu (neviem ako to mám napísať ale jednoducho tak kde majú čašníci tie hovadiny a ten pult s vysokými stoličkami :D).
„Čo by som mohol slečne priniesť?" opýtal sa ma mladý milí čašník s úsmevom ja som mu úsmev opätovala.
„ Horúcu čokoládu so šľahačkou" objednala som si a kecala s čašníkom. Strašne milí a sympatický chlapec.
„ Nemohol by som ťa odprevadiť domov?" opýtal sa ma s úsmevom.
„ Kľudne budem rada" povedala som a usmiala sa.
„ Idem sa prezliecť, ty ma tu čakaj" povedal a zašiel niekde. O pár minút tu bol.Je to vysoký hnedovlasý chlapec. Volá sa Zack a býva neďaleko.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Cestou sme sa smiali a robili hovadinky ako malé deti. Bolo to skvelé. Kúpili sme si cukrovú vatu, kukuricu a neviem aké ešte hlúposti. Už bola tma a mne začínala byť zima. Tak sme sa rozhodli ísť skratkou. Vošli sme do nejakej úzkej uličky. Mala som strach.
Nečakane ma Zack oprel o stenu a držal za ramená. Jeho pery boli čo raz bližšie pri mojich. Začal ma nežne bozkávať, no ja som mu bozky neopätovala. Už to neboli tie jemné bozky. Boli to tie hnusné tvrdé bozky. Snažila som sa nejako ujsť ale márne. Nevládala som. Toľko krát oklamaná. Je to vôbec možné? Odrazu sa mi odlepil od pier. Musela som otvoriť oči. Bola noc videla som iba dve čierne postavy ako sa bijú. Začala som utekať. Neviem ani kam.
Utekám pred problémami a pred svetom v ktorom nie som šťastná. To mi išlo najlepšie.
Znova taká kratšia časť. Dúfam že sa vám bude páčiť.
