Bad boy and me ? ᶠᶸᶜᵏᵧₒᵤ ✔

#18 Neškodné ublíži viac

Vystúpili sme na adrese ktorú som dostala SMS-kou . Stáli sme pred obrovskou nádhernou vilou. Bolo to niečo ako také múzeum. Vysvietené a mohli ste sa kochať jeho krásou. Klopala som na dvere no nikto sa neozýval. Ako som sa cítila ? Obabrano.

Po nekonečnom klopaní sa dostavil ospalí Chris. Nechápala som. Zaspal alebo čo? Divne sme sa na seba pozerali až kým sa nezačal smiať. Nechápala som. Je nadrogovaný alebo čo?

"Robím si srandu. Myslel som že to vzdáte. Až tak ti na mne záleží?" povedal a naklonil sa ku mne ja som odstúpila jeden krok ďalej a zamračila sa naňho.

Hneď nás pustil dnu. Išli sme za ním. Nakoniec sme došli k nejakým dverám. Dverám od našej izby. Bola tam obrovská izba.

"Dajte si tu tašky" povedal a ukázal na dvojlôžkovú posteľ. Ako som sa tak obzerala po izbe nezbadala som tretiu posteľ. Neriešila som to.

Zošli sme dole kde bol ešte jeden chalan. Ten z obchodu. Nebol mi moc sympatický ale dúfala som že sa spriatelíme. Kecali sme teda skôr kecali, mňa ich témy moc nezaujali. Rozprávali sa s Chrisom. Teda to bolo iba o Chrisovi. Nechápala som čo na ňom vidia. Oči ? Vlasy? Ani ja sama som nevedela čo na ňom vidím ale žeby som sa nejak zapájala do konverzácie o ňom EE! Boli to namyslenecké slová ktoré som tak nerada počúvala. Nakoniec som sa rozhodla ísť sa prezliecť. Nikoho nezaujímalo kam idem. Pochybujem že si ma vôbec niekto všimol.

EHM EHM ! ZABIŤ SA! ZMAZALA SA MI POLOVICA ČASTI KTORÚ SOM PISALA POL HODINY -.- THX JEBNUTÝ OBRÁZOK

Kráčala som na poschodie do izby kde sme si nechali tašky s vecami. Vybrala som si pyžamko a šla zamknúť dvere. Predsa by nikto nechcel aby mu do izby vtrhol nejaký človek. Otras trapas pocit. Spať sa mi ešte úrčite nechcelo. Odomkla som izbu a rozhodla sa to tu nejako preskúmať. Nie žeby som to tu nepoznala. Jasné že som tu už 2krát bola ale možnosť to preskúmať som nikdy nemala. Viem viem je to dosť drzé ale mal sa venovať všetkým hosťom nie? Tak ja si teraz môžem chodiť po dome, buď sa mi bude venovať alebo si budem robiť čo chce. Je to čisto jeho voľba aj keď to znie dosť úchylno komicky a divne. Ale mám pravdy, či snáď nie ?

Prešla som skoro všetky izby až kým mi neostala jedna. Otvorila som dvere a čo v nej ? Hracia miestnosť s novým X-boxm. Dala by som aj ruku do ohňa že to nie je náhoda že sme tu a že ten X-box je nový rada by som sa aj stavia o to že to je presne ten ktorí sme chceli kúpiť. Hm. Mám ho aspoň možnosť otestovať. Došla som ku krabici ktorá bola položená vedľa obrovskej TV v ktorej boli zapojené všemožné konzoly. No to ma nezaujímalo. Hlavné bolo že tu bol ten X-box nie ?

Rozbalila som skoro všetko a napokon som sa dala do návodu ako to správne zapojiť. Nechcela som predsa aby som im tam postláčala nejaké somariny a dostala s k nejakým nechutným obrázkom. Ktoré tam 100% boli. No vidieť som ich úrčite nechcela. Po zapojený konzly som zhrabla cédečko od GTA5 a vložila ho do konzoly. Zapla som TV a mohla som začať hrať.

Pozrela som sa na mobil ktorí ukazoval 2 hodiny ráno. Nečakala som žeby všetci spali. A vôbec som nečakala žeby ma šiel nikto hľadať alebo či si vôbec na mňa niekto spomenul. Rozhodla som sa ísť na WC. Zišla som dolu schodmi a hneď mi pohľad pristál na Alicu ktorá sa si tam nohy vykladala na Chrisa a popíjala vínko. Nečudo že sa začala smiať ako retardovaná keď nie jedno promile mala v krvi. Prešla som okolo nich a nič nikto si ma ani nevšimli však cez ten smiech by ani slona nebolo počuť. Rozhodla som sa rýchlo nájsť nejaké to WC.

Konečne som zazrela dvere ktoré by mohli byť od záchodu no len čo som sa k ním priblížila započula som to započula tie nechutné zvoky. Čo tam asi tí dvaja stvárali som moc rozmýšľať nemusela teda vôbec. Šla som teda ďalej a hľadala. Pevne pochybujem že v takom to dome je len jedno WC. TO by bolo až príliž kruté.

Bola som už dobre že nie na konci dlhej chodby a narazila som na tie správne dvere. Mala som pocit že pôjdem do kriačkov alebo čo. Otvorila som dvere z ktorých vyšiel malí roztomilí psík. Ja som sa iba usmiala a vošla dnu. Zamkla som dvere... (blabla bla podrobnosti netreba).

Umyla som si ruky a tak trocha som dúfala že ten roztomilí pes by mi mohol robiť spoločnosť. On bol sám a aj ja. Skvelá kombinácia. Aspoň by som sa trocha zabavila a necítila sa tak sama. Nie žeby som sa nezabávala s konzolou ale predsa to nie je živá bytosť a samej mi je tam divne a ešte keď je aj noc. Nie moc predstava ktorú by som si predstavovala každý večer.

Otvorila som dvere a hneď ma tam čakal jeho krásny pohľad. No kto by neodolal psím očiam prosím pekne. Zobrala som ho na ruky a mala plán s ním ísť až do izby kde budem asi tráviť aj noc. Prechádzala som okolo kúpelky v ktorej sa to asi iba začínalo a nakoniec okolo obývačky. Pozrela som sa na gauč kde ma zastihol nepekný pohľad. Opité dievča a Chris celkom dosť pri zmysloch. Z toho už len neveští nič dobre. Asi nejak tak. Hneď som odvrátila pohľad. Oliala ma nepríjemný pocit. Pocit smútku? Pocit žiarlivosti?

Sadla som si na gauč a psa na moje kolená. Bombardovala som sa otázkami a moje pocity mi v tom nepomáhali. Práve naopak. Neriešili ich ale spôsobovali ich. Tvorili otázky na ktoré som si nechcela ani nevedela odpovedať. Bolo ich tak veľa. Moje múry sa búrali. Moje krehké malé mury padali k zemi. Iba jedným pohľadom. Jedným skutkom. Jedným momentom. Jedným rozhodnutím. Jednou myšlienkou. Jedným človekom. Chrisom Collinsom.

Tak na koniec som to dopísala na druhý deň lebo náladu som už vôbec nemala. Dúfam že som vás potešila c: