A container of love

X dní do odchodu

6 dní do odchodu

„Ela! Ani nevieš, ako som rada, že ťa vidím!" tešila som sa. „Zistila som, že aj Adrián Lišník ide na jazykový pobyt – v tom istom čase," povedala som, ani som nečakala na jej pozdrav a urobila som dobre, lebo jej zeleno-biela reakcia bolo niečo komické v tomto nečase.
„Adrián Lišník?" spýtala sa pre istotu, div sa nepovracala pri vyslovovaní toho mena. „Ten kretén?"
„Áno, ten vyškerený bastard," podotkla som a s radosťou sa zasmiala nad jej reakciou. Vedela som, že bude až priveľmi podobná tej mojej. Adrián bol proste debil od prírody. Ale ja som si to, žiaľ, uvedomila až v deviatke.
„Už na pohľad vypadá ako šialené indivíduum bez mozgu," zavrčala Ela.
„Vieš, že sa mu páčiš?" spýtala som sa s prihlúplym úškrnom, ale nemohla som si pomôcť, bol to proste blbec.
„Odkiaľ si prišla na tú sprostosť?" vyhŕkla prekvapene a znechutene.
„Povedal mi to už po vašom prvom stretnutí – vraj si sexi," zasmiala som sa na jej výraze.
„Ja nestojím o vzťah s nestabilným chalanom, ktorý nevie, kde mu končí papuľa," vyhlásila.
„Ale nebuď sarkastická, veď je to vcelku fešák." Po tejto vete som to už naozaj nemohla vydržať a vyprskla som do smiechu. Niežeby to nebola pravda, ale pri tej jeho povahe... Hm, zamyslím sa.
„To vraví tá najväčšia romantička na svete," odsekla.
„Veď ja hovorím iba to, čo vidím," ohrdila som sa.
„No tak to si potom zabudla na tú jeho „múdru" hlavu." Pri slove múdru prstami naznačila úvodzovky a teraz sa už s totálnou nechuťou ksichtila.
„Dobre, nechajme to už tak a poďme radšej do kina," navrhla som ešte stále smejúc sa.

3 dni do odchodu

Začínala som byť neuveriteľne napätá. Myslím, že to bolo rovnako aj s Elou. Tá sa od našej konverzácie rozklepala vždy, keď začula nejaké slovo na „A". Doslovne. Roztriasli sa jej ruky, podlamovali sa jej kolená, bola všetkých možných farieb a jedným okom jej šklbalo. Včera ju dokonca Hrazdinská preventívne pustila domov, čo vyzerala, že má čoskoro chytiť porážku. Dnes tiež zostala na internátnej izbe, ale ráno som ju ešte vyslala za doktorom. Bola úplne hotová. Keď som prišla, snažila som sa ju upokojiť a celkom by sa mi to darilo, keby mi Adrián nezavolal, či mu dám na Elu číslo, že ju chce pozvať na rande, keď budeme v Taliansku, lebo zistil, že budeme v tom istom hoteli.
„Nechceš radšej ostať doma?"
„Ani náhodou, nikto mi nebude kaziť môj sen," protestovala.
„No práve volala Adrián a chcel tvoje číslo, takže..." začala som, ale musela som zastaviť, aby som nevyprskla pri jej zhrozenom pohľade.
„Čože urobil?" neverila.
„Nooo..." zatiahla som. „Chcel ťa pozvať na rande v Taliansku."
„Nie, ďakujem!" nazlostene odvetila a už ju išlo napnúť. Zasmiala som sa.
„Maj preňho aspoň trošku zľutovania, veď sa aspoň snaží," uchechtla som sa.
„Ty máš čo hovoriť! Mala by si ma tu ľutovať a nie toho magora v tom podporovať!" Bola celá červená... nie, zelená... Tie farby sa na nej miešali prirýchlo, ale aj tak zúrila.
„Ale no tak! Prestaň už! Dobre vieš, že ho nepodporujem, len si z teba uťahujem," vysvetlila som jej a ona spýtavo nadvihla obočie. „Vieš, že na lásku neverím," presviedčala som ju ďalej o svojej nevine. Úspešne.
„Tak dobre. Odpúšťam ti. Ale už si zo mňa neuť..." Do izby vrazil môj brat. Patrik je tmavovlasý hnedooký dlháň. Ela je z neho namäkko, ale ja nie. Pff... Je to môj brat!
Pozrela som sa na ňu a uchechtla sa. Doslova visela na každom jeho slove a očami ho celého hltala. A to ešte nič nepovedal!
Keď sa odhodlal vysvetliť svoju prítomnosť, Ela zružovela. Hm...Čo všetko sa nestane zamilovaným.
„Prepáčte, že ruším, baby, ale mám za úlohu skontrolovať Elu," povedal a Elina ružová tvár bola razom červená. „Prečo?"
„Tvojim rodičom vraj volala učiteľka a tí teraz chcú vedieť, či si v poriadku a či môžeš vôbec cestovať."
„Mohli zavolať mne," podotkla som urazene, lebo som to vôbec nepochopila. Teda, vedela som, že ich rodičia poznajú môjho brata, majú ho radi a podobne – ale to mu predsa nemuseli vyvolávať a otravovať ho, keď vedia, že je na výške!
„Nemohli zavolať tebe, lebo vedia, že ty si Elina najlepšia kamoška a tým pádom tiež vedia, že by si ju kryla, nech by sa dialo čokoľvek," odvrkol nevrlo. Zrejme ho hrali a on má mať rande. Vyžehlená košeľa, učesaný účes, kľúčiky od auta.
„Som v poriadku, len som sa dozvedela pár noviniek, čo mi znepríjemnia ten pobyt v Taliansku. Totižto, bude tam aj Adrián," zašomrala Ela a rukami si prešla po záhyboch čiernej sukne.
„Ten tupec, čo ti nadával a teraz sa hrá na hrdinu?" otočil sa Patrik na mňa.
„Presne ten!" vyhŕkla som bez rozmýšľania.
„Ten chalan je snáď narušený!" podotkol Patrik.
„Tomu ver," odpovedala som, „a hlavne chce pozvať Elu v Taliansku na rande. Čo keby už bola zadaná?" veľavýznamne som sa na nich usmiala.
„Zadaná nie som a to predsa vieš," odvrkla Ela. Patrik sa na mňa pozrel ako na vola.
„Vy to nechápete?" Odpoveďou mi bolo dvojité „nie". „Začnite spolu chodiť!" Ela celá očervenela a pozrela sa na Patrika. Ten len podotkol: „Tak fajn." Usmiala som sa, keď dodal: „Tá krava, čo ma čaká v aute má mozog zrejme menší než Adrián – v každom prípade, to už nezistím," uškrnul sa.
„Čo tým myslíš?" nechápala Ela.
„Odteraz ste pár," vyhlásila som a sama som začala tlieskať a výskať. Možno sa s tým malým dievčatkom otec trafil. Patrik sa role chytil hneď – chytil ju za ruku, kým sa spamätala a „zamilovane" sa na ňu pozrel. „Ujde to," poznamenala som kriticky. Ela tá celá žiarila a usmievala sa od ucha k uchu.
„Dobre vy hrdličky, nemôžem sa na vás pozerať. Už tuším, že sa spolu budete bozkávať a nechcem byť toho svedkom. Choďte radšej na nejaké super romantické rande."
„Dobre, tak ja Sandru pošlem kade ľahšie a môžeme ísť do jedného skvelého podniku," navrhol Patrik a Ela prikyvovala. Ja som pochybovala, či vôbec vníma, a keď, ako moc sa nechá opantať.

Valery467