My secret dream

5. Prekvapenie

Vošla som do triedy. Myslela som si, že si tam nájdem kamarátky. Lenže keď som vošla nikto si ma ani nevšimol.
Rozhodla som sa, že to nechám tak. Našla som si voľnú lavicu hneď pred učiteľom, sadla som si a vybrala si učebnicu a zošit dejepisu, pretože to má byť naša prvá hodina.
Moja školská uniforma sa mi veľmi páči. Skladá sa z čiernej minisukne ku ktorej máme bielu košeľu a taktiež čiernu kravatu okolo krku. Na nohách mám tenisky.
Práve zazvonilo a do triedy vošla moja nová učiteľka. Je stredného veku. Na tvári má make-up a jemný rúž. To ju robí výrazne mladšiu. Aj ja som sa dnes chcela namaľovať lenže mama mi to v prvý deň nepovolila.
Hodina ubehla pomerne rýchlo a hladko ale cez prestávku to bolo hrozné. Prišli ku mne tri dievčatá. Mylím, že sa volali Clarissa, Taylor a Victoria. Clarissa mi prišla ako ich kapitánka a tie dve len ako jej "prívesky".
„Ahoj Ali, či ako sa to vlastne voláš. Máš to niečo špinavé." zasmiala sa a ukázala mi na tričko. Zatiaľ čo som sa pozrela na tričko vzala mi môj ruksak a niečo z neho vytiahla. Ruksak mi hodila naspäť k lavici. Ja som ale vôbec nevidela čo mi z tašky vytiahla. Ukázala to pred celou triedou a všetci sa začali nahlas smiať a ukazovali na mňa až vtedy som uvidela čo Clarissa drží v ruke. Bol to môj starý malý mobil značky Samsung.
„To máš z osemnásteho storočia?" sarkasticky sa ma spýtala. Chcela som plakať ale udržala som to v sebe.
„Tu má už predsa každý Huawey najlepší mobil na škole." posmievala sa mi ďalej. Ešteže začalo zvoniť a do triedy vošla naša ďalšia učitrľka, pretože by som ten výsmech užbďalej nevydržala. Clarissa mi cestou na svoje miesto hodila na lavicu mobil a všetci sa zachichotali.
Hodiny išli veľmi rýchlo a na prestávkach sa mi už len potichu smiali. Ale aj tak som bola rada keď sa vyučovanie skončilo. Šla som ešte na hodinu klavíra. Bolo tam fajn pani učiteľka mi dala noty z ktorých si mám doma chrať a potom som vyšla von a čakala som na mamu. Na moje prekvapenie predo mnou nezaparkovalo mamino malé auto ale starkino auto veľké ako limuzína, ktoré má aj vlastného vodiča.
„Ahoj Amy nastúp mám pre teba prekvapenie." oznámila mi starká len čo otvorila dvere na aute.
„Ale ja predsa nemám narodeniny anibjič také." nechápavo som odvetila.
„Chcem ti dať darček len tak. Je na tom niečo zlé?" spýtala sa.
„Nie"
Prišli sme pred veľký nákupný obchod. Vystúpila som a starká mi podala bankovú kartu.
„Tu máš je len tvoja. Máš na nej veľmi veľa peňazí, takže choď a kúp si čo chceš." objala som ju a pobozkala. „Vnútri ťa čaká tvoje dve komorné, ktoré ti pomôžu s výberom vecí." ešte raz son ju objala a vbehla som do obchodu. Vnútri ma už čakali moje dve komorné. Najprv som šla do všetkých možných obchodov s oblečením a kúpila som si tam veľmi veľmi veľa vecí. Ako napríklad: tenisky, kraťasy, tričko nad pupok a mnoho ďalších vecí, ktoré budem nosiť do školy každý piatok, keď sa môžeme obliecť ako chceme.
Po vyčerpávajúcich nákupoch som svoje komorné vzala sa najesť. Ja som si dala bagetu a im som kúpila hamburgery. Na pitie som nám všetkým vzala kofolu. Bolu mu veľmi vďačné. Po jedle sme išli do kníhkupectva a tam som si kúpila hromadu kníh. A nakoniec keď sme už boli na ceste von z obchodu, som uvidela obchod s mobilami. Hneď som tam bežala ako o život. Prezerala som si mobily. Prišiel ku mne predavač a začal mi rozprávať o najnovších mobiloch.
„Huawey je najpredávanejšia značka a majú ju už všetky bohatšie deti." oznámil mi.
„Áno to viem každý v triede ho má." vysvetlila som mu.
„Aj by si chcela niečo lepšie tak tu mám úplne nový mobil. Má ho iba málokto. Volá sa iPhone a je najnovší a najlepší." len čo to dopovedala vytiahla som kartu a kúpila som ho. Ponúkol mi aj nejaké kryty na ňho vraj to teraz letí. A tak som si kúpila kryt s mickey mausom, ružami a kryt na ktorom boli knihy. Keďže ja knohy milujem hneď som si ten kryt nasadila na mobil. Ešte ma ten predavač oboznámil sbtým akobsa môj mobil používa a dal mi doňho moju starú sim kartu so všetkými fotografiami, piesňami a telefónymi číslami. Celá šťastná som prišla k starkej a tam som si vo svojej novej izbe vybalila všetky kúpene veci. Izba bola obrovská a bola v nej nádherná posteľ s baldachýnom a pred ňou bol huňatý a teplý koberček. V rohu izby bol môj písací stôl a oproti sa po celej dĺžke steny tiahli obrovské skrune do ktorých son si ukladala moje nové veci.
Domov som šla až neskôr poobede a večer som sa hrala na svojom novom mobile a moju kartu som si ukryla do peňaženky.

Dúfam, že sa vám táto časť páčila.

Určite ma potešia všetky vaše reads, votes a komentíky.

Love U <3

Vaša _mala_spisovatelka_