Keď som prišla domov nedokázala som prestať naňho myslieť... stále som sa červenala a bolo mi to hrozne trápne... najradšej by som sa prepadla pod zem.. DvD som vybrala a spustila... išla som si urobiť popcorn..no keď som sa pozrela na telku to DvD sa načítavalo ... Popcorn už bol hotový sadla som si na gauč a čakala... po 30 min. sa to konečne načítalo ... začiatok bol veľmi zvláštny.. boli tam 3 cesty.. obrazovka stmavla.. mne sa chcelo spať.. zavrela som oči... popcorn sa rozsypal na zem... všade nastalo hrobové ticho... prebralo ma ostré svetlo ... pretrela som si oči ... bola som v bielej miestnosti... bola tam stolička a stôl ... prišiel tam típek celý v bielom a povedal:. ,,Meno".
Bol to postarší muž... mal sivú bradu a plešinu.. mal kožené sandále viazané až ku kolenám okolo seba mal prevlečenú samätovo hebkú látku...
,,Noemi":odpovedala som ...
,,Ták Noemi .. Ja som Juraj tu sa dozvieš aké je tvoje poslanie... aká je tvoja 3 cesta... Tákže kde to mám..." prešli sme bielimi dverami do ďalšej izby ... bolo tam mnoho kníh... všade boli knihy... prehraboval sa vo veľkej kope.. keď zrazu: ,,Tu ju mám!"vykríkol... vytiahol starú zaprášenú knihu ... bola pokrytá krvavo červeným hebulinkým materiálom, bol cez ňu potiahnutý kožený pásik.. a v strede mal modrý kameň... bol hladký ale veľmi zvláštny... bola zamknutá... ,,Potrebujem kvapku tvojej krvy..." : povedal ...
,,Prepáč ale ja nemôžem": ospravedlnila som sa ,,Mám fóbiu z krvi..." ,,Musíš to urobiť!":Prikázal mi... keď som sa konečne premohla ... bodol ma do prsta.. zobral knihu a 2 kvapky mojej krvi padli rovno na ten modrí kameň... Kniha sa otvorila na strane kde bola moja fotka... bolo to vo veľmi divnom jazyku ... takže som to nevedela prečítať... Juraj sa na mňa otočil s hrozením a sklamaním výrazom... so slzami v očiach mi oznámil : ,,......."
Ďalšia časť je za nami :) ... dúfam že sa vám moja tvorba páči ... nezabudnite komentár a (y) prímem aj kritiku :)
