Prológ

46 8 5
                                    

Táto kniha je venovaná Tenebris09

Už sú to štyri roky, čo sa ozvala tá veľká rána. Následne ľudia vybehli k oknám a na ulicu. Ozvalo sa prenikavé pípanie, a ľudia padali na zem s dlaňami na ušiach kričiac v nádeji, že ten príšerný zvuk prekričia. Keď pípanie po siedmich minutách prestalo ľudia vstali, a zdvihli vydesené pohľady k oblohe. Mraky sa začali farbiť dočervena, potom sa začalo blýskať a my sme uvideli sa nad mrakmi vznášať sedem postáv. Zakaždým, keď blesk osvetlil oblohu, uvideli sme ich. Sedem jazdcov apokalypsy. Po chvíli prehovorili démonickými hlasmi jazykom, ktorému nebolo rozumieť. Blesky zmizli a spolu s nimi i jazdci. Z červených mrakov sa spustil dážď. Ale nie hocijaký. Bol to krvavý dážď. Z neba pršala horúca hustá krv. Ľudia sa dusili, nevideli. Ja som vedela čo mám robiť. A preto som prežila. Preto som teraz tu.

Okej, nie som zvyknutá písať niečo tak krátke ale to je len na oboznámenie sa s tým, ako to vlastne celé začalo. Toto je z pohľadu hlavnej hrdinky Maggie, i keď tých hlavných hrdinov tam bude viac a bude to písané už v tretej osobe. Takže ľudia prosííííííím, dajte tomu aspoň šancu a začnite to čítať, prvá kapitola už taká hrozná ako prológ nie je.

Apocalypse Childrens: Cult Of SurvivorsWhere stories live. Discover now