Apocalypse Childrens: Cult Of Survivors

kapitola druhá- minulosť

,,Podaj mi tú fľašku." Povedala Stanleymu a ukázala na stôl, kde stála vodka. ,,Nič menej štipľavé nemáš?" Opýtal sa Stanley, keď uvidel ako sa Percy trasie. Percy bol možno malý a vždy mu čistili odreniny a rany neštipľavím sprejom, ale počul, že kedysi keď tieto novodobé prostriedky neboli si ľudia čistili rany vodkou a vraj to pekelne štípalo. ,,Nie!" Zhúkla po Stanleym. Stan hodil Maggie vodku a hneď na to ho Maggie poslala hľadať obväz, ktorý mal byť vraj v nejakej z ľavých poličiek. Maggie naliala vodku na handričku, načo Percy vystrašene uskočil z nohou nabok. Maggie si povzdychla, vyhrnula jednú nohavicu a odhalila odporne zjazvené lýtko. ,,Vidíš to?" Opýtala sa ho. Percy chcel otvoriť ústa a opýtať sa jej, kde k tomu prišla, ale ona ho predbehla. ,,Pasť rebelov. Bola som vtedy štyri bloky odtiaľto. Niekde medzi bývalym obchodným centrom a parkom. Mala som vtedy len pätinu vecí, z tých, ktoré mám teraz. Ale bola tam vodka, niť a ihla. Myslela som že tam zomriem, že vykrvácam, že sa nakazím. Ale podarilo sa mi príjsť až domov. Minula som na to všetken alkohol, čo som vtedy mala. A podarilo sa mi moju nohu zachrániť. Ani si len nevieš predstaviť koľko ľudí ktorí spadli do rovnakej pasti ako ja si museli odrezať nohu bez trochy morfia, pretože sa im to zapálilo. Inak by zomreli. Chceš snáď zomrieť? Predpokladám že nie." Povedala Maggie. Stalo sa to, čo predpokladala. Percy zostal sedieť ako obarený. V očiach mu videla strach, ako si predstavuje, že mu niekto reže nohu. Využila to a pritlačila mu handričku k nohe. ,,Áaa, au prestaň, to páli!" Skríkol Percy, načo mu Maggie okamžite prikryla ústa rukou, čo sa Stanleymu vôbec nepáčilo. Stanley usiloval o to, aby si Percy čo najmenej všímal okolitý svet, aby prežil čo najnormálnejší život. V podstate ho rozmaznával odkedy prišli o oboch rodičov. Maggie si to všimla. Videla, že Percy ešte nezakúsil trpkú chuť apokalypsy. Nevedel, čo to je predať svoju dôstojnosť za pár nábojov. Jeho brat ho vozil po všetkých možných najsilnejších spoločenstvách, a keď sa rozpadli, hľadal iné. Veď Percy nemal ani jazvičku, všetci v apokalypse majú jazvy! Vedela, že to chlapča sa bez cudzej pomoci nedožije rána. Pochybovala o tom, že vie aspoň len nabiť pištoľ. ,,Prestaň! Drž hubu! Nesmieš kričať, lebo privoláš nakazeních!" Precedila pomedzi zuby Maggie a škaredo sa na Percyho pozrela. Stanley bol pripravený začať sa Maggie hádať, ale prerušil ich zvuk, ktorý bol v tej chvíli maximálne nevhodný. Na dvere trieskali nakazení. Boli minimálne traja. Maggie si rýchlosťou blesku navliekla topánky s maskou a schmatla kovovú tyč, do druhej ruky si zobrala mačetu. Napočítala do troch, rýchlo otvorila dvere a okamžite ich aj zavrela. Percy a Stanley pozorovali vražedne rýchle pohyby Maggie len cez zamrežované okienko na dverách. Prvého prepichla cez oko a zároveň presekla lebku toho druhého mačetou. Tretiemu, a ako sa zdalo zároveň aj poslednému, uštedrila kopanec do brucha. Kým sa stihol zdvihnúť Maggie vytiahla z hlavy nakazeného mačetu a jediným rýchlym dobre miereným rezom mu odsekla hlavu. Percy a Stanley ani nepípli. Maggie otvorila dvere a rýchlo prehovorila. ,,O chvíľu som späť, zatiaľ mu tú ránu vyčisti." A zatvorila dvere. Samozrejme, nezabudla ich utesniť. Najradšej by Percymu nafackovala. Ako mala všetken ten bordel odniesť sama? ,Mala som mu vopchať do úst handričku, to vždy zaberie.' Pomyslela si. Sama ju vtedy potrebovala. Pozrela sa na svoju krvavú robotu a začala premýšľať, ako ich čo najrýchlejšie a najpraktickejšie odnesie na svoju ,,skládku". Odseknutú hlavu strčila do teplákov jedného z nich. Vtom si spomenula na tenké horolezecké lano, ktoré mala vždy pri sebe vo veľkom vrecku. Silno zviazala všetky tri telá k sebe a chytila koniec lana. Začala ich ťahať hore po schodoch a snažila sa čo najmenej vydávať tie uzdychané pazvuky. Ťahala hore najmenej dvestodeväťdesiat kíl. Dvaja najmenej dvojmetroví chlapi a jedna žena, ktorá mala tak strednú nadváhu. Keď sa jej konečne podarilo tých troch vytrepať hore schodmi, dotiahnúť ich na skládku jej už prišlo ako prechádzka rúžovou záhradou. Hodila ich na kopu a chystala sa odmotať lano, keď vtom začula čosi hýbať sa pod doskou kde schovavála bielidlo. Bleskurýchle sa za zvukom otočila a prisahala by, že videla dokonca i pohyb tej dosky. Vytiahla sekáčik a potichu sa začala približovať k doske. Možno to je len mačka, alebo potkan, lenže istota je istota. Čím menej nakazeních v okolí, tým lepšie. Chytila ju za okraj, silno ju strhla a okamžite sa vrhla nakazeného. Sekáčik už držala nad hlavou pripravená rozpoliť mu hlavu, keď si všimla, že to nie je nakazený, ale jej strarý známy, ktorý bol ten posledný človek na svete, ktorého by chcela vidieť. ,,Ty?!" Povedala Maggie s takým odporom v hlase, že to vyznelo ako nejaká nadávka. ,,Ja." Odpovedal jej s tým nechutným slizkým prízvukom, ktorý Maggie z duše nenávidela. Zosadla z neho a na moment jej napadlo, že mu do očí naleje to bielidlo. Ryan si prehrabol blonďavé vlasy. Mal masku len do pol tváre. ,,Čo tu chceš?" Doslova naňho tie slová vypľula. ,,No vieš, len som sa tu šiel porozhliadnúť  a len tak medzi nami... máš ešte dosť nábojov? Nepotrebuješ nejaké už?" Opýtal sa jej. ,,Radšej sa budem byť holými rukami!" Precedila pomedzi zuby. ,,Drsná ako vždycky." Zasmial sa Ryan. ,,Čo nové? Počul som, že sa tu potulujú nejaký dvaja podivíni. Trewis ich zazrel prichádzať z juhu." Poznamenal Ryan. Trewis? To meno jej bolo až príliš povedomé... ,,Tak o tých nič neviem."zaklamala Maggie. ,,To rozhodne. Ten kto sa ti odváži zaklopať na dvere väčšinou skončí z prepichnutým okom. Len tak mimochodom, pridal som sa k rebelom, čo ty na to?" Nadvihol na ňu obočie Ryan. Maggie vyvalila oči ukryté za maskou. ,,S rebelmi mám dohodu, takže mi môžeš pobozkať prdel." Odpovedala mu. ,,To viem. Ale keby si niečo potrebovala, vieš kde ma nájdeš. Rád s tebou obchodujem." Poslednú vetu povedal tak sladko, až sa Maggie spravilo zle a ešte horšie, keď na ňu žmurkol. ,,Vypadni, lebo v nedeľu tu nebudem páliť iba tela nakazeních." Povedala s prižmurenými očami. ,,Už idem." Povedal Ryan a ruky zdvihol do obranného gesta. ,,Ale daj vedieť, keby by si si to rozmyslela." povedal a dal  sa na odchod, zatiaľ čo mu za jeho chrbtom Maggie vstýčila svoj morálne čistý prostredníček. Vrátila sa k mŕtvolam a začal odmotávať z nich lano. Strčila si ho do vrecka a začala kráčať späť k svojmu domovu. Dala si na čas, pretože vedela, že Stanley isto zvádza boj nielen s Percym ale hlavne sám so sebou, aby mu tú ránu vyčistil. Vedela si presne predstaviť, ako to tam teraz vyzerá. Stanley dá Percymu hodinu psychológie, dokiaľ mu Percy nedovolí sa priblížiť s alkoholom k nohe. Následne následuje bleskurýchly útok zo strany Stanleyho a trojsekundové vyčistenie bratovej rány. ,,Čo som si to zavesila na krk." Povzdychla si Maggie. ,Dúfam, že ten ťuťmák Stanley vie aspoň niečo robiť.' Pomyslela si. Zapodievala sa hlúpymi myšlienkami, keď sa jej v mysli objavili hladné oči Percyho, ktorý sa jej díval na jej králiky. Pridala do kroku, pretože bola ešte iba v polke cesty. Zišla dolu schodmi a otvorila dvere. Hneď ako bola vo dverách sa jej naskytol pohľad na uplakaného Percyho sediaceho na stole a na jeho brata, ktorý mu práve obmotával okolo nohy obväz. ,,Tak to prežil." Poznamenala Maggie. ,,Hej, a ani nezakričal." Povedal hrdo na svojho brata Stanley. ,,To si zaslúži jedllo." Povedala Maggie a zobrala oboch zajacov k peci, kde kedysi robievali pizze. Ani si nepamätala, kedy naposledy ochutnala pizzu. Hoci ju zbožňovala, nejedla ju zasa moc často. V mysli sa jej vybavili chvíle, kedy so svojími ôsmimi bratrancami sledovali majstrovstvá v baseballe a dlavili sa pizzou. Bola to taká každoročná rutina. Stretli o ôsmej, objednali si šestnásť krabíc pizz, pizza dorazila do hodiny v rukách zúboženého dodávateľa pizze, ktorý dúfal, že za túto objednávku dostane obrie díško, lenže väčšinou šiel pizzu vyzdvihnúť Andrew, ktorý by mu díško nedal, ani keby mu z tou pizzou pritancoval na korčuliach v trblietavom obleku, väčšinou museli zachráňovať aspoň štyroch z nich dusiacich sa pizzou, pretože jej mali plnú hubu práce vo chvíli keď padol strike, potom o nejakej druhej hodine ráno sa rozišli domov a o švrtej väčšina vyšprintovala na toaletu vyvrátiť približnú sumu osem päťdesiat. Zavesila zajace na háky vedľa pece, zobrala nôž a akonáhle prerezala jeho brucho a stiahla ho z kože, Percyho natiahlo. Všimla si to a kútiky úst sa jej vytiahli do úsmevu. ,,Chceš ho vykuchať?" Opýtala sa Percyho. ,,Nie vďaka." Odpovedal jej Percy, ktorý sa snažil pozerať Maggie do očí a zároveň odvrátiť pohľad od zajaca. Maggie strčila ruku do zajacovho brucha a vytiahla mu z neho črevá s niekoľkými ďalšími vnútornosťami, pričom nespustila oči z Percyho a Stanleyho. Tentokrát to však nenatiahlo len Percyho ale i Stana. ,,Prečo mu to robíš?!" Zhúkol po nej Stanley. ,,Pretože sa na to musíte nielen naučiť pozerať, ale aj to vedieť urobiť a preto, že rada straším malé deti. Ale hlavne preto, že rada straším malé deti." Odpovedala mu a vrátila sa k svojej robote. Maggie sa naučila za tie roky naučila toho veľa. Zviera vedela sprostredkovať doslova do poslednej kosti. Kožu odložila, pretože ňou občas podšívala oblečenie, a niekedy z nich šila vaky na vodu alebo niečo iné. Kosti nechala vyvariť, mäso dala sušiť, vnútornosti rozsekala na drobno a dala ich variť. Vždy z toho vznikla akási kaša, ktorá vyzerala odporne, a tiež nechutila bohvieako, ale zasýtila a bola baozaj bohatá na živiny a to bolo dôležité. Zvlášť v zime, kedy sa nedalo takmer nič uloviť, a keď sa to aj podarilo, trebalo s jedlom šetriť. Za brečku z vnútorností bola vďačná, pretože aj keď chutila oveľa horšie ako sušené mäso, bola to jedna z mála vecí čo ju v krutých - a zhodou okolností blížiacich sa- zimách zohriali. Teplo mala iba z pece, pri ktorej cez zimu spávala. ,,Ako si začínala ty?" Opýtal sa Maggie, ktorá stála pri hrncoch. Pustila varechu, ktorá sa ponorila hlbšie do kaše z vnútorností. Nerada o tom hovorila. Bolelo ju to. Bolo to pre ňu najťažšie obdobie. Stratila všetkých milovaných a urobila veci za ktoré bude seba samú nenávidieť do konca života. ,,Nerada by som o tom hovorila pred Percym." Povedala Maggie. Zobrala naberačku a naložila do misiek najprv kašu z vnútorností, aby mohli potom vývarom spláchnuť pachuť vnútorností. Podala im misky s lyžičkami. Stanley sa do toho okamžite pustil zatiaľ čo Percy sa na misku zamračil. ,,Viem, smrdí to ako sračka, vypadá to tak a bohvieako to nechutí, ale zasýti ťa to. Dám ti radu, nedrž to dlho v ústach. Potom dostaneš vývar." Sľúbila mu. Percyho premohol hlad a pustil sa do kaše.
                         *****
Percy po jedle zaspal ako zabitý na Maggienej posteli. Zozačiatku jej to vadilo, ale keď ho uvidela spať, zľutovala sa nad nim. Ale Stanleyho nepustila spať dokiaľ sa nevýkupal, pretože mala len dve prikrývky, čo znamenalo, že sa o jednú budú musieť deliť. Mohla Stanleyho nechať spať  bez prikrývky, lenže bola jeseň až príliš veľká zima. Už len prechladnúť bolo nebezpečné. Maggie podala Stanleymu nôž aby jej pomohol nakrájať zajaca na plátky a mohli ho nechať sušiť. Stanley sa ohliadol aby sa pozrel, či jeho brat spí. ,,Asi by bolo lepšie, keby sme o sebe niečo vedeli, keď budeme spolu tráviť väčšinu času." Začal Stanley. Maggie vedela presne na čo naráža. ,,A čo by si chcel vedieť? Moju obľúbenú farbu? A mimochodom, byť tebou som si není taká istá, keď ma budete srať, tak vás vyrazím späť na ulicu." Povedala Maggie. ,,Nie, tvoju obľúbenú farbu som nemyslel." Zasmial sa Stanley. ,,Myslel som to, ako si prežila až doteraz. Chcel som vedieť tvoj príbeh." Povedal Stanley a hlboko sa jej zadíval do očí. Maggie od neho odtrhla pohľad a povzdychla si. ,,Žila som v tomto meste. Asi osem blokov odtiaľto. V štvrti s domami. Počula som, že akonáhle to vypuklo, ľudia po celom svete začali migrovať ďaleko od svojich domov, ale ja som ostala. Neviem čo si mysleli, keď odchádzali ale veľa z nich zahubilo samých seba a svoje deti. Sem som šla preto, lebo doma nebolo bezpečno. Bolo to moc nápadné a hlavne zaľudnené miesto. Keď sa spustil ten krvavý dážď bola som doma sama. Ako väčšina idiotov, i ja som vybehla na ulicu a neostala doma. Našťastie však nie ďaleko. Potom ako sa spustil krvavý dážď som bežala domov. Bolo to strašné, videla som ako sa trojročné deti mojich susedov dusia krvou. Nemohla som ich zachrániť, iba s nimi zomrieť alebo utiecť. Zvolila som tú druhú variantu. Krvavý dážď som prečkala tak, že som hľadala otcovú brokovnicu. Akonáhle som ju našla vybehla som von nájsť mojich rodičov. Obaja chodili do tej istej práce. Bola to celkom dlhá cesta, keďže som nemala auto. Nakoniec som našla mamu a strýka. Otca stratili. Strýko prišiel o nohu a rýchlo vykrvácal. Boli sme s mamou vtedy na námestí. Strhli sa tam krvavé kúpele, pretože prišli nakazení. Bežali sme do lesa v nádeji, že im unikneme. Ale potom nás pri jazere obklúčili. Stáli sme tam hodiny, nevedeli sme čo máme robiť. Ale mama to potom už nevydržala, spadla a..." odmlčala sa zaklonila hlavu aby jej slzy nestiekli po lícach. ,,Strelila som ich všetkých do jediného, ale bolo neskoro. Oni ju zabili. Plakala som, mala som poslednú guľku, chcela som umrieť, ísť za ňou. Vždy som si myslela, že som rozumná. No každý deň si otvtedy čoraz viac uvedomujem, že jediní kto boli rozumní, boli samovrahovia." Maggiine sklenené oči spočinuli na Stanleym, ktorý jej venoval ľútostivý pohľad. ,,Keď si tak veľmi trpela, prečo si si teda nevzala život?" Opýtal sa jej Stanley. ,,Uteč, povedala mi. Zachráň sa a ži, nezabíjaj sa kvôli mne. Vždy budem pri tebe." Maggie sa neprítomne zahladela do steny. ,,Milujem ťa." Hlesla a po tvári sa jej skĺzla slza. Maggie nikdy neplakávala pred ostatnými. Zvlášť nie pred tými, ktorých nepoznala. ,,To boli jej posledné slová." Povedala Maggie. ,,To je mi ľúto." Povedal Stanley a položil Maggie ruku na plece. Striasla ju. ,,Nakoniec som ju pochovala tak, že som ju obkolesila kvetmi, dala do člnu, ktorý bol priviazaný k malému mólu, zapálila jej telo a pustila ju po vode." Dopovedala a znova sa pustila do krájania. ,,A potom? Ako si prežila tie štyri roky?" Opýtal sa jej Stanley. ,,Tam hore to bývala reštaurácia. Pamätala som si ju pretože ma tam brávali rodičia, keď som mala nejaký sviatok. Pamätala som si hlavne tú podzemnú kuchyňu. Lepšie miesto som nepoznala. Celé štyri roky som musela krvopotne získavať zbrane, lieky a iné veci, aby som prežila. Ale to je asi tak všetko." Maggie tak veľmi v živote neklamala. Mala za sebou oveľa búrlivejšiu a temnejšiu minulosť, než iba rabovanie domov a prehľádavanie ruín. Ale to Stanleymu nemohla povedať. ,,A čo ty? Aký je tvoj príbeh?" Opýtala sa Maggie s očami smerujúcimi na Stanleyho.

Oukej, takže THIS IS DRUHÁ KAPITOLA XDDD.  😐😐😐. Skúste hádať, kto je Ryan a čo mal s Maggie v minulosti, i keď je to všetkým zrejme jasné XD. KREATIVITA LEVEL 0. Ten, kto to uhádne dostane bonbónik😀😀😀!