Hranice lásky

[5]

  „U mladíka je prvým príznakom pravej lásky nesmelosť, u dievčaťa trúfalosť."

[Victor Hugo]

Čosi hlboko vo mne spútavalo jazyk lásky, dávalo mi ustavične pred zrak ten neopísateľne krásny vzťah s Anežkou. Obom sa nám páčil taký, aký bol od detstva. Za nič na svete by som ho nechcel ohroziť nerozmysleným nápadom. Toľko krát som ju chcel pobozkať, keď sme sa prechádzali okolo rybníka, keď sme spolu trhali kvety do košíka a obdivovali večerné západy slnka. Včera sme spolu preskakovali vyparujúce sa kaluže a brázdili obilné polia. Horizont sa farbil do vínovej farby, podobnej rubínom a vzduch bol presýtený éterom materinej dúšky. Zhlboka sme ho vdychovali. Meditovali sme v jeho neviditeľných oblakoch. Potom prišiel dážď. Rozmazal všetky priostré pocity do olejových farieb badateľnej lásky muža a ženy. Naša vzájomná odovzdanosť a otvorenosť sŕdc sa dočkala dozretého ovocia pravej lásky.