Hranice lásky

[8]

  „Mierou, akou rastie v tebe láska, rastie aj tvoja krása, lebo láska je krásou duše."

[Aurelius Augustinus]

Po rokoch hĺbam v zápisníku, čo ako chlapec pokreslil som fantastickými snami o princeznej. S údivom zisťujem, že stále som nedospel ku žiadnej odpovedi. Tá počiatočná otázka mi dodnes sneží v srdci, vovádza moju myseľ do labyrintu života a lásky. Hranica medzi priateľstvom a láskou je zvláštna. Nie je to žiaden tenký ľad, ale hlboká priepasť, nad ktorou sa vypína chatrný, vo vetre sa húpajúci most. Každý stojí na jednom konci. Ak sa obaja naraz rozhodnú kráčať na druhú stranu, musia sa stretnúť v polovici. Tak to bolo aj s nami. Aj keď to bol len jeden krátky sen a Anežka zmizla s prvými lúčmi slnka, pochopil som, čo je to láska a čo je priateľstvo. Teraz môžem ísť do diaľav, môžem sa pretekať s vetrom, môžem sa šplhať do veží, môžem zápasiť s drakmi, môžem rozumieť hrejivým slovám ženy, môžem vykročiť po moste priateľstva a lásky.