Na pokraji zúfalstva

On

Ráno som sa zobudila na tiché štekanie. Čo? Štekanie? Aha. Peete chce papať. Vstala som. Poškrabkala som Peeteho za uškami. Obliekla som si to isté čo včera a vlasy som si prehrabla hrebeňom. Dala som Peetemu papať a šla som ho vyvenčiť. O pol 8 som vyšla pred bytovku. Jake tam už čakal.
,,Bré Ráno ako sa spalo?" opýtal sa Jake.
,,Fajn. Zobudil ma Peete. A dosť skoro." odpovedala som.
,,Peete?"
,,Pes."
,,Ahaaa..." zasmial sa Jake.
,, Pekné meno. Sadaj ide sa. Nech neprídeš neskoro."

,,Kurva drát je 8!" vykríkol Jake potom čo už 20 min. čakáme v zápche.
25 min.
30 min.
Huraaaa!!!! Povedala som si vduchu potom čo sme konečne vyšli zo zápchy.

,,Tak sme tu. Vystupuj." oznámil mi Jake. Je pol 9. Trochu neskoro ideme.

Kráčali sme budovou a ja som sa márne snažila zapamätať si kam ideme.

Zrazu sme zastavili. Jake sa otočil a usmial sa na mňa. Otvoril dvere a mi sme vstúpili.

Ocitli sme sa v stredne veľkej miestnosti s troma radmi lavíc. Rýchlo som triedu prebehla pohľadom. Nič zaujímavé.

Prešli sme popri stene. Ja som na chvíľu zastala. Jake začal niečo vybavovať s učiteľkou. Ja som si zatiaľ triedu prešla podrobnejšie. A vtom som ho zazrela. Zazrela som to najkrajšie stvorenie na tejto planéte. Sedel na pravo v prednej lavici. Mal nádherné medovo hnedé vlasy a hnedé oči. Pozeral sa na učiteľku. V tom som začula ako naňho kričí kamarát.
,,Jason!" povedal chalan zo stredného radu. Jason. Krásne meno. Chalan mu niečo pošepkal no nepočula som čo. V tom sa jeho hnede oču upreli na mňa. Pozreli sme sa na seba. Ako naschvál mi do očí spadla ofína. Jemne som si ju rukou odhrnula. S tohto krásneho okamihu ma vyrušili Jake a učiteľka.
,,Drž sa." povedal Jake a odyšiel.
,,Tak Rebeka. Sadni si tu u nás kde chceš." povedala učka.
Obzrela som si triedu. Len jedno voľné miesto. Vedla ňeho.
,,Prosím len nie k Jasonovi. Hoci kde inde len nie k nemu." povedala som sama pre seba.
Nik iný nevizeral byť ochotný poskintúť mi miesto. Tak som sa vybrala za Jasonom.
Ako na povel si na druhú stranu lavice posunul zošit.
,,Nikde inde sa nedá." povedala som nahnevane a odsunula som zošit.
Sadla som si. Videla som ako si ma premeriava.
,,Prosím ťa nepožičiaš mi papier?" opýtala som sa ho.
Bez slova vytrhol papier a pľasol mi ho na stôl.
,,Dík." odsekla som medzi zuby. Zrazu som zistila, že nemám ani pero. Obzerala som sa kto by bol ochotný mi ho dať. Zrazu predo mňa Jason pľasol pero. Debil.

Keď škola skončila, zistila som, že som sa tam naučila veľ. Napríklad... Nemôžem sedieť s ním!

,,Ako bolo?" spýtal sa Jake.
,,Mhh..." odvetila som aj keď som nevedela o čom vraví. Celú dobu niečo hovoril. Ale ja som ho počúvala tak na pól ucha. Mišlienky mi stále utekali k NEMU.

,,Peetemu budú musieť postaviť ušká." povedal Jake a to bola prvá vec čo som vnímala.
,,Jeho rasa je na to stavaná." dokončil.
,,Samozrejme ale na to nemám peniaze." povedala som smutne.
,,Nevadí. Poznám chlapíka, ktorý to robí zadarmo. Zájdi tam až zajtra, dnes sa vracia z dovolenky. Tu je adresa." podal mi papierik. Ja som vysadla a šla som konečne spať.
-------------------------
Aloha!😄😄😄
Tak čo deti moje. Ako páčila časť?
Zatial najdlhšia. 544 slov.😍
Páči?
Koment💬
Votes🌟
Potešia😘
Aloha!♥♥♥
Podal mi papierik s adresou