I want be made for you SK

Part 29

I want be made for you

(Tak girls, čo sa týka komentov :D Veeeeľmi pekne ďakujem, a je mi úprimne ľúto že sú to furt komenty od tých istých ľudí, ale ja som aj z tých rada :33  Trochu vás sklamem :D Lebo ste asi naladení na 13+ no .. však sami uvidíte :D :D A ak sa mám priznať, potešili ma vaše komenty a veeeľmi :33 Keďže je dnes ten 1D -Day, a ja chcem zabiť čas budem zrejme písať, tak je možné že pridám ešte jednu časť :)  Po ďalšie, vám chcem oznámiť, že vaše komenty ma na toľko povzbudili že nekončím.. Viete som taký človek čo niečo začne no nedokončí :D :D Môj JEDINÝ dokončený príbeh mal 40 častí :D A keďže mi sa blížime k 30-tej :D Som rada že vás mám, lebo VY ste dôvod prečo píšem.. Aj keď mám už námet na nový príbeh, povedala som si NIE! Budem písať, pre vás.. kvôli vaším komentárom a vašej odvahe :D ktorá vás dohnala až k môjmu príbehu a tejto časti. :D Úprimne vás ľutujem že to čítate, viem nie som nič moc ako spisovateľka, ale snažím sa :) Kvôli vám!:* Takže každej dlhujem jedno veľké ďakujem . ♥ A aj napriek tomu, že dnešok bol dosť zlý deň, ste mi vyčarili úsmev na tvári práve VY vašimi počet videní, votes, komentármi .. proste všetkým! :3 ♥ Táto časť je založená na pomalej pesničke takže je aj taká.. :) Ale nebojte :D NIKTO nevie čo bude ďalej.. :D Dokonca ani ja ;D Vychutnajte si :)

Kto počúva: Future ft. Miley Cyrus - Real and True. btw. Milujem tú pesničku! :3 )

Z rýchlych pesničiek sa to prelomilo na pomalé. Každý už bol s niekým v dákom kúte, alebo na parkete. Pochybujem že tu je aj niekto triezvy. Pri prvej pomalej pesničke som sa pomaly točila okolo Harryho, ktorý na mňa s úžasom kukal. Každý pohyb som si užívala ako posledný.

Postavila som sa medzi jeho nohy, čím som mu narazila do rozkroku. S úškrnom som sa vzdialila a odpila si z fľašky, ktorú mi hneď po tom Harry schmatol a tiež začal piť. Jemne som si položila ruky na jeho prsia a spolu s ním sa nakláňala do strán. Keď konečne dopil zase som sa odtiahla a obišla si ho, zastala som za ním a šepkajúc mu do ucha sprostosti som mala ruky na jeho pleciach. Harry sa jemne otočil a zahľadel sa mi do očí. Nechápala som ako to dokáže, byť taký vážny aj keď je opitý. Jemne som sa k nemu pohla bližšie a čakal čo spraví. Jeho ruky ma schmatli do voľného objatia, srdce mi začalo búšiť silnejšie no nedalo som najavo ako som z neho mimo. Ruky som mala znova na jeho prsiach a silno mu opätovala pohľad. Rukami mi pritlačil na chrbát čím ma zase donútil aby som sa k nemu pohla o krok bližšie. Čelom som sa oprela o jeho hruď a nechala sa motať do strán v jeho rytme. Nevnímala som zvyšok miestnosti. Snažila som sa rozmýšľať a prísť na to ako dokáže tento človek vyžarovať takú energiu že zrazu všetko okolo nás zhasne a zastane a sme tu len my dvaja. Lenže pri prvom pokuse o to, som to rýchlo oľutovala keď som zistila, že moje myšlienky sú akoby zamknuté, čo zrejme spôsobil ten alkohol a cigary. Nechala som to tak a jemne šepla. „Som stratený prípad Styles, a ty ma robíš ešte stratenejším..“ zašomotila som nezrozumiteľne aj pre mňa, nie to už pre Harryho ktorý sa jemne striasol. „Ja som raz taký, všetko padá so mnou.“ prekvapila ma jeho reakcia. Keďže som si bola sto percentne istá že si tento rozhovor zajtra ani jeden z nás nebude pamätať pokračovala som. „A prečo si si vybral mňa?“ nechápavo som sa zamrvila v jeho objatí počúvajúc jeho bijúce srdce. „Lebo si taká.. tajomná.“ jeho pery sa ocitli pri mojom uchu a mňa striaslo. Pomaly som zatvárala oči. Cítila som ako som unavená a ako mi omámna látka ktorú som dýchala začína liezť do hlavy a rozpúšťať tam moje myšlienky. „Harry.“ zastonala som.

Cítila som jeho ruky, ako ma zodvihli a pochodovali so mnou, nevedno kam. Všetko sa mi zrazu rozmazávalo a cítila som ako sa trasiem v Harryho rukách. Postupne som prestávala cítiť Harryho ruky aj jeho prerývané dýchanie a cítila som sa ako v tranze.

Zacítila som len ako ma jeho ruky pustili a ja som spadla do niečoho mäkkého a teplého. Zrazu som sa cítila ako na vode, môj žalúdok kládol protest a ja mňa silne naplo.

Ráno:

Pohodlne som sa otočila na bok, no v tom som cítila zase ten nepríjemný kŕč v bruchu a vedela som že je zle. Rýchlo som sa postavila a utekala do kúpeľni hneď oproti posteli, kde som si kľakla k záchodu a už to zo mňa šlo von.

Hneď som sa cítila lepšie, síce som bola prázdna no nesmierne ma bolela hlava. Takto sa to dialo celú 'noc'. V skutočnosti deň. Neviem ako to vyzerá u iných, lebo som stále v jednej izbe. Nemám šajnu ako som sa sem dostala. Striedam len posteľ s kúpeľňou. Som rada že sa mi dá aspoň na chvíľu zaspať aj keď pri každom zlom pohybe ma napne a ja nemôžem nijako zabrániť tomu aby to zo mňa vyšlo von.

Znova som sa schúlila do posteli a zakryla sa perinou. Pohyb. Cítila som vedľa seba pohyb. Pomaly som sa snažila prevrátiť a pozrieť sa kto vedľa mňa leží. No v tme som nerozoznala tvár. „Ahm.“ človek zakašľal. Pochybujem že je hore, inak by zistil že sa naňho dívam. Viac sa nepohol, len ležal, cítila som jeho ruku ktorá bola pár centimetrov od môjho teľa. Chcela som po slepiačky skúsiť rukou nahmatať jeho tvár, že by som podľa kriviek zistila kto to je, ale bála som sa čoho sa dotknem skôr. Nepohodlne som ležala na mieste a upierala pohľad na spiacu postavu vedľa mňa. Cítila som jeho alebo jej dych a niekedy sa človek mykol a potom sykol od bolesti. Zrejme mal alebo mala tie isté kŕče ako ja. Prekvapilo ma že ono nestrieda záchod a posteľ ako ja.

Otočila som sa na opačnú stranu pri čom som sa rukou obtrela o ruku človeka vedľa mňa. Reflexne som zastala a cítila ako moje zápästie stláča niečia ruka. Zrazu som cítila to teplo a zimomriavky po celom tele. „Harry.“ šepla som. V hlave sa mi premietla dáka časť včerajšej noci. Počula som ozvenu môjho hlasu, vravel to isté.. „Hmm..“ už bol pri zmysloch. Rukou ma ťahal k nemu. Nechcela som ísť k nemu. Tvár som otočila k nemu a snažila sa udržať si ju vážnu, aj keď v tejto tme je to jedno. Nečakane ma prepadlo tušenie že sa tu medzi nami niečo stalo. Pri pohľade do jeho očí, ktoré ma netrpezlivo hľadali, ma prekvapila zase tá tupá bolesť a spomienka, znova sa mi zdvojnásobil obraz jeho očí. 'Takže tu včera bol.. a dívala som sa mu do očí..' skonštatovala som v mysli.

Keď som sa prestala brániť, Harry zovretie povolil, no pri prvom pokuse o vytrhnutie sa z neho ma zase silnejšie stlačil. Zhodnotila som, že netreba ho pokúšať, ktovie čoho je schopný. Nechala som ho teda tak, nech si drží moju ruku a nespúšťali z neho oči, čo sa mi nepodarilo nadlho, keďže mi klipkali jedna radosť. Nakoniec som zaspala.

O niekoľko hodín:

Prebudila som sa na hlasné kroky. Rukou som si pretrela oči a snažila sa utíšiť tlmenú bolesť v hlave, zastonaním. Ruku som mala furt rovno položenú, no už ju nestískala druhá ruka. Zaujato som sa si prezrela zápästie ktoré trochu opuchlo a bolo jemne červenkasté. Jemne som sa posadila a oprela o posteľ, obzrela som si izbu, hrubé a dlhé červené závesy boli odtiahnuté čiže do izby prenikalo slabé svetlo. Pred posteľou bola plazma a stolíky, pri dverách na ľavo bol veľký šatník a vedľa plazmy naľavo boli v rohu dvere do záchoda. Započula som spláchnutie, čo neznačilo nič dobré. Nemohla som si spomenúť kto mi zovieral v noci zápästie, aj keď som si bola istá že to niekto bol a teraz cítim že ten niekto je na vécku. Na zavretých dverách sa mykla kľučka a ja som si viac privinula perinu, dvere sa otvorili a v nich stál polonahý Harry len v čiernych boxerkách. Utrel si ústa a prehodil kučery, nevšímajúc si ma prešiel z druhej strany k posteli pomaly si ľahol, zobral si perinu a nebadane ju ťahal k sebe, mne chrbtom otočený mi ju nakoniec zobral skoro všetku.

'Tak toto bolo zvláštne.' pomyslela som si. Buď je natoľko otupený že ma nevidí alebo ma ignoruje. „Harry?“ 'Otestujeme.' pomyslela som si. „Haló.“ pomaly som sa k nemu nakláňala a snažila sa ho dotknúť. „Daj mi pokoj.“ zavrčal a potiahol si prikrývku ešte vyššie. Zarazene som si sadla späť na miesto a dívala sa von oknom, čo netrvalo príliš dlho, lebo ma zase začalo nesmierne bolieť brucho...

Čo myslíte že sa stane ďalej?:D Inšpirujte ma :* ♥

xx