Z pár dní sa stali týždne. A z týždňov mesiace. A ty tu stále niesi.
V daždi idem do školy, pripravená na ďaľšiu bitku.
S obavami vchádzam mokrá do vestibulu.
Prejdem k svojej skrinke, kde si odložím tašku a mám v pláne sa vytratiť do triedy skôr, aby si to chalani odložili na poobedie.
Neskoro.
Stoja okolo mojej skrinky.
Vlečú ma na záchody.
Hodia ma na zem a začnú ma fackať. Ich 'šéf' na mne sedí obkročmo a facká ma. Všetci sa len ticho smejú. Zrazu skríkne aby všetci odišli. Ako poslušné psy výdu a zostaneme tam len my dvaja.
"A teraz budeš ticho a nebudeš protestovať jasné?!!" zahučí a ja len nesmelo prikývnem, aj keď neviem čo ma čaká.
Ruky mi priviaže o radiátor.
Snažím sa brániť, no nepomáha to. Je to len a len horšie.
Plačem a kričím.
Mláti ma po celom tele.
Každý spravil to isté.
Nechali ma tam zviazanú
Keď odišli, schúlila som sa do klbka a snažila sa zabudnúť.
