Shy is the limit

2.

Poznámočka na úvod - je tu postava vytvorená špeciálne pre @SonyaLongbottom Kámo, to si musíš všimnúť!!!:D

*Koniec vyučovania*

,,Jasné, tak ja počkám vonku, dobre?"

,,Fajn, bude to minútka, viac nie." povie Lucy a už si to s Meg smerujú do kabinetu angličtiny. Meg kvôli vymeškaniu nepísala písomku a Lucy.. tá si chce opraviť tú štvorku, čo z nej dostala. Hneď po ich konzultácii máme ísť do umeleckých potrieb. Neviem, čo chcú baby, no ja potrebujem nové štetce.

Skontrolujem čas na mobile a po zistení, že máme kopu času sa porozhliadnem sa po areáli. Vidím, ako sa pár oneskorencov hrnie preč. Tváre tých, ktorí očividne nestíhajú a sú z toho na nervy síce stoja za pobavenie, no všimnem si aj postavy, ktorá otočená bokom ku mne stojí za rohom budovy. Vysoká, nie veľmi robustná, no určite chlapčenská. Práve s niekým volá. Osoba mi je odniekiaľ známa, a predsa mám pocit, že som ju tu nevidela.

Rozhodnem sa trocha priblížiť. Nie tak, aby som počula rozhovor, no rada by som dotyčnému vidieť do tváre. Keď som od neho asi desať metrov, ustrniem. Z druhej ruky pustí na zem cigaretu, ktorú som si nevšimla a nohou ju uhasí. Stále s mobilom pri uchu sa otočí na odchod, no zastane len čo ma zbadá. Nie, ten chalan z autobusu určite nechodí na našu školu, tým som si istá! Čo tu potom ale robí? Mobil bez slova odtiahne od ucha a hovor proste vypne. Musí to vyzerať komicky. Obaja tu stojíme v bezpečnej vzdialenosti, a premýšľame, ako sa zachovať.

,,Sarah, tak ideš? Je mi to ľúto, no nemáme celý deň!" oh, to kričí Meg.

,,Sakra!" potichu zakľajem, keď si uvedomím, ako hlúpo to naozaj musí vyzerať.

Rozíde sa mojim smerom. Keď je tesne pri mne, nachvíľu prestanem dýchať. Zastane, zohne sa, a podá mi môj mobil. Kedy mi, preboha, stihol vypadnúť?

,,Som Simon."

,,Sarah."

„Zachytil som." to pobavenie v jeho očiach je tak očividné. Čo je tu smiešne?

Keď si uvedomím, že odišiel a ja tam stojím ako idiot, rozbehnem sa za babami. Zachytím ich pohľady.. z tohto sa už nevyzujem.

,,Ty ho poznáš?"

,,Nie. Vlastne možno trochu."

,,Trochu? Noták, Baileyová, spusti konečne!" nedočkavo ma vyzve Lucy.

Cestou do obchodu im vyrozprávam všetko z dnešného rána. Sme už takmer v cieli, keď sa na seba tie dve začnú podozrivo divne pozerať. Po chvíli to ale nevydržím: ,,Povie mi už konečne niektorá, čo sa deje?"

,,Sarah, s ním by som si nezačínala. Jasné, je to kus a to všetko, ale s jeho povesťou.. je tu prvý deň a už sa roznieslo, že prestúpil, lebo mu tak či tak hrozilo vylúčenie. Údajne zmlátil jedného maturanta do krvi a nezastavil sa, kým ho od neho neodtrhli dvaja učitelia."

,,Tak moment, nič si s ním nezačínam, aby bolo jasné. Videla som ho dvakrát v živote. A čo ak na to mal dôvod? Ako keby som ja nikdy nevybuchla. A popravde sa mi nezdá nejako nebezpečný alebo čo."

Áno, nebolo to tak dávno, čo mi rupli nervy. Síce chlapík neskončil na pohotovosti, no veľa nechýbalo. Možno by som neprecitla tak rýchlo, keby som nepočula plač mojej malej sestry, ktorú som šla po príchode domov v jeden piatok ako prekvapenie vyzdvihnúť zo škôlky. Keď som uvidela toho hajzla, ako využíva chvíľkovej nepozornosti učiteliek a sa snaží sa dostať k jednému dievčatku, s ktorým sa Lilli hrala, pri predstave, že to mohla byť ona sa vo mne niečo prebudilo. Sebaovládanie bolo kde-tam.