Shy is the limit

5.

„Baileyová! Prisahám Bohu, že sa nedožiješ rána, ak mi toto nevysvetlíš!" Lea?

Pretriem si rozospaté oči a načiahnem sa po mobil. 15:18. Prečo jačí? Však obed stíhame, spala som sotva trištvrte hodiny. Pokúsim sa vstať, no márne. Niečo, čo mám obvinuté okolo pása, ma drží na mieste. Zmätene sa pozriem na druhú polovicu mojej už tak dosť úzkej postele. Nebojím sa povedať, že takýto škrekot už dlho z nikoho nevyšiel.

„S-simon! Čo? Pre-prečo? A-a-a-ako?!"

„Dobré ráno, princezná." Cmukne a pritiahne si ma bližšie k sebe.

Ten kretén si tu len tak leží, a akoby ho vôbec netrápilo, že v mojej posteli nemá čo robiť.
Zatiaľ.
Nie, na to ani nemysli!
Tresnem ho vankúšom, a hoci nerada, vymocem sa z jeho objatia. „Toto mi nerob! Ako si sa sem dostal?!"

„Tomu neuveríš, znie to úplne bláznivo! Dan ma poslal, aby som sa opýtal, kedy chcete ísť na večeru kým sa on prezlečie, no keď som sem prišiel, niečo mi stálo v ceste. Nevedel som, čo robiť! Chvíľu som si myslel, že ma to nepustí k vám, no úspešne som ten boj vyhral! Aj keď je pravda, skoro som sa sem nedostal!"

Pozrela som na neho pohľadom á la O čom točíš? Keď ho uvidel, posadil sa a dokončil svoj monológ.

„Dvere, zlatko. Chvála bohu si ich zabudla zamknúť. Zlé pre teba, no dobre pre mňa alebo iných možných nápadníkov.

Už-už som sa nadychovala, že ho pošlem do miest, kde ani vtáky nespievajú, no Lea sa pripomenula hlasným „Ehm EHM!" Áno, prakticky som na ňu úplne zabudla.

„Vysvetlí mi niekto, čo sa tu deje?" pohľadom na mňa sa dožadovala odpovede, no bezúspešne. Obe sme presunuli pohľady na Simona.

„Ako som povedal. Poslal ma sem Dan, no ty si spala a ja som neodolal, tak som si ľahol. Bol som tu zo päť minúť a potom sem vletela Lea. Hotovo, bodka, koniec príbehu."

„To je jedno, idem zavolať Danovi, nech príde." ozve sa Lea po chvíli úplného ticha a odíde na chodbu. Simon vstane a priblíži sa pomalým krokom ku mne. Nemám prečo cúvať. Nebojím sa ho a nevyzerá, že sa o niečo pokúša.

ne„Si hrozne zlatá, keď spíš, princezná.." zastane tesne predo mnou a stiahol mi vlasy z tváre. Poslednú dobu je nejaký moc milý. „ ..teda až na tú slinu, ktorou si zmáčala celý vankúš." Čože?

Pohľadom prebehnem po vankúši, no keď nič nenájdem, pozriem späť na Simona s otázkou v očiach. TEN ÚŠKRN! Za tú pecku, čo dostal "oslineným" vankúšom, by sa nemusel hanbiť ani silák Arnold.

*Na obede*

„Tak mi napadlo, baby, nemali by ste si so Simonom vymeniť čísla? Viete, keď už sedí pri našom stole a je členom tejto našej mini akožepartie, nebolo by to odveci."

„Som za." ozve sa Lea.

„Uhm." odpoviem aj ja. Mám plné ústa, toto je jediné, čo zo mňa vyšlo.

„Tak mi dajte vaše čísla, prezvoním vám nazad."

Po výmene čísel sme sa my s Leou zakecali, tak sa bavili o svojom aj chlapci. Občas som postrehla Simonov pohľad, no rozhodla som sa to ignorovať. Šlo mi to perfektne až po dobu, čo sme sa rozlúčili pred našou izbou a mne vzápätí prišla správa. Konkrétne MMSka, a ešte konkrétnejšie od Simona. Poslal mi fotku môjho zadku s popisom, citujem: „Len teplý by to nepojebal :* " ..ja toho hajzla zabijem.

„Dan mi ešte píše, že sa večer zastavia aj s pizzou. Akú chceš?"

„Čokoľvek s olivami, prosím." zazubím sa na ňu.

„Samozrejme." odpovie mi so smiechom a bez opýtania sa pustí do rozčesávania mojich vlasov. Vždy ju to bavilo, tak ju nechám.

„Pizzaaaaaaaa!!!" skríkne Dan na celú našu izbu a položí na stôl dve krabice. Áno, cítila som ju už z chodby.

Šunková s olivami. Lakocinka, ale už po dvoch kúskoch odfukujem, no s úsmevom. Náš párik si rozdelil jednu a druhá ostala na mňa a Simona. No keďže pizze nikdy veľa nezjem, tak väčšina len na Simona. Z repráčika hrá na celú izbu Dreamer od Ozzyho a ja zavriem oči a započúvam sa, keď uvidím tých spomínaných dvoch nalepených na sebe. Je mi jasné, že už nevnímajú nič okolo seba, no je mi to jedno. Nejako som si na to už stihla zvyknúť. Vyvalená na posteli si začnem pospevovať s Ozzym.

„Pomkni sa." Simon ma odtlačí trocha viac k stene a neostáva mi nič iné, len sa posunúť. Okamžite sa vyvalí vedľa mňa a nahlas vyfúkne.

„To si to už zjedol celé?"

„Áno. Chcela si ešte?"

„Nie, mám dosť znova tak na pol roka." zazubím sa a on sa pousmeje.

„Povedz mi o sebe niečo." vyzvem ho, pretočím sa na bok a podopriem si hlavu.

„Čo by si chcela vedieť?"

„Neviem, čokoľvek ti napadne."

„Máš jebatelný zadok." zasmeje sa.

„Budem sa tváriť, že som to prepočula. Máš hovoriť o sebe."

„Fajn," nahodí úplne vážny výraz, „myslím si, že máš jebatelný zadok."

Pretočím očami. „Idiot. Pýtam sa vážne."

„Najprv ty, uveď príklad."

„Tak ja neviem.. Bojím sa búrok, napríklad. Si na rade."

„To aby som ťa pred nimi chránil."

„Hľadáš si poslanie? Nemyslím, že práve toto bude tvoj zmysel života." jemne sa zaškerím.

„Ja by som to nazval skôr dobrovoľníctvom."

„Dobrovoľný rytier v lesklej zbroji. Zaujímavé."

„Rob si srandu, no smiať sa budem ja, keď sa ku mne budeš tisnúť so slzami v očiach pri najbližšej príležitosti." Len čo to dopovie sa perami jemne obtrie o tie moje. Prebehne mnou elektrina a jemne sa otrasiem. Chvíľu tak prečká, no nakoniec ich predsa spojí.

Odtiahnem sa, keď mi dopne, že tu nie sme sami a pohľadom skontrolujem tých dvoch. Majú nás úplne na háku, ostatne ako vždy, keď sú vo svojom svete. Svoju pozornosť znova venujem Simonovi a rozhodnem sa prerušiť to trápne ticho, čo tu nastalo. „Stále si mi o sebe nič nové nepovedal."

Začne sa tváriť, že tuho premýšľa, no vyzerá to skôr komicky, tak sa začnem smiať. Pozrie mi priamo do očí a ja prestanem. Myslím, že mi práve vidí až do duše. A ja jemu tiež.
Zasa sa priblíži hlavou k mojej a palcom mi prejde po spodnej pere.

Zaškerí sa a znova ma pobozká. „Neznášam olivy."

„Tak zajtra baby!" cmuknú na nás tí dvaja na rozlúčku a zavrú za sebou dvere.

Vezmem naše poháre s cieľom ich umyť, no zaseknem sa v pohybe len čo sa Lea mierne afektovaným hlasom ozve. „Myslím si, že máš jebatelný zadok." Zrazu je pri mne, čapne ma po ňom, vezme mi z rúk poháre a so smiechom ich ide umyť. Ostávam zarazene stáť s hubou pravdepodobne až niekde na podlahe.

„Bacha, lebo ti niečo do tej klapačky vletí!" ozve sa ešte a pustí vodu. Neskutočná ženská.

Zdravím všetkých!

Tak a je tu ďalšia časť. Bojím sa, že to ide dolu vodou, keďže ma úplne opúšťa múza. Prepáčte. No ale hádam ma za to nikto neukameňuje. ;) 
Dúfam, že sa vám to aspoň ako tak páčilo a poteším sa akejkoľvek reakcii. ♥

-LadyDi