Fat Chloe

03

Ahojte. Ďakujem vám všetkým čo čítate moju story. Som nesmierne rada za každého jedného čitateľa.Píšte mi kľudne aj kritiku. Budem rada za každý komentár. Carolin.

Čakala by som, že sa práve zobudím, k vzhľadom k tejto situácii. Je trochu divné. Namiesto hodiny dejepisu tu sedím s chalanom ktorý sa mi fakt páči. Škoda, že ho fakt dobre nepoznám. Mám asi len milnu mienku o jeho povahe a správaní. Aj tak sa ní zdá sympatický. Stále, od kedy prišiel, sedím a hľadím naň ako na sväty obrázok. Možno aj svätý je. Je taký krásny, že by som o tom ani na chvíľu nepochybovala. Z jeho gaštanovo hnedých očí som uhla pohľadom len ked som sa išla napiť z tej čiernej, neosukrenej kávy. Je mi z nej zle vážne zle. Myslím, že sa budem dusiť. "Uhg ah ah ah" trieskala som rukami po stole. "Pobuchhhaj mm agh." Povedala som to asi najlepšie ako som mohla s veľkou kockou cukru v hrdle. Chytil má za ruku a ja som cítila ako sa chvejem. Silno mi ju stlačil a potom ma jemne pochuchal v strede chrbtice. Pár krát som si este zakaslala a veľký balvan cukru mi pomaly ale rázne padal dole krkom. Chvalabohu pomyslela som si. Myslela som, že už sa ani nadýchnem. K tomu som asi zničila predstavu o mne tomu chalanovi. Chudák. Teraz si určite myslí, že ani napiť sa neviem bez toho aby som sa priam nezadrhla. Prečo sa vždy musím tak strápniť. Hlavne keď sa mi to moc nehodí. Ako keby so svojím výzorom nie som dosť trápna. Nič iné mi neostáva. "Acgh, uhm uhm." 

"Už si v poriadku?" opýtal sa ma usmial, stále ma pri tom držal za ruku.

"Myslím, že už je to v pohode." Usmiala som sa tiež. "Ďakujem za pomoc, to asi len ja neviem piť bez toho aby som skoro zadusila." Smial sa. Teda neviem. Smial sa mne alebo tomu čo som povedala? Toto sú nervy.

"Nie, bolo to zlaté. Môže sa to stať každému." odpovedal mi. "Inak ja som Charles, mama ma vola Charlie ale inak ma všetci volajú len Chuck. 

"Charles, to je také pekné meno. Charles k tabuli." Zase sa mial. "Ja som Chloe."

"To je tiež pekné." 

"Samozrejme, veď kto by sa nechcel volať po voňavke. Normalní ludia davajú svojím deťom mena po obľubených hercoch, spevákoch, osobnostiach ktoré sa im páčia ale nie po voňavkách. " zvážnela som. 

"Tvoja mama má asi zmysel pre humor a ako sa mi tak zdá, zdedila si ho po nej." žmurkol a ja som mala chuť sa tam naňho vyrhnúť a vybozkávať ho tam celého aký je. Jáj. Kým sme sa tak ďalej rozprávali a spoznavali nejaká vychudnutá pani sa prechadzala hore dole okolo Starbucksu ako keby nevedela nájsť verejne záchody pre svoju potrebu. Stále. Hore dole. Obzerala sa ako keby niekodo hľadala. 12 centimetrové topánky jej dosť predlžili tú vyšportovanú postavu. Myslím si, že tá asi nikdy nekusla do čokolády. Veď by to okamžite musela ísť spáliť. Dúfam, že sa nikdy nebude správať ako stroj ktore príjme a vydá ešte väčšiu dávku aka by bola potrebná. Zrazu si tá hnedovlasá slečna (na pani nevyzerala) zmyslela, že vpáli sem do kaviarne. Ako náhle vošla a zaznel ten zvonček nad dverami, všetky oči akoby pristáli na jej výstrihu. Ved tá si ani nič obliecť nemusela, tak jej tie prsia trčia. Hlavne, že ma gucci okuliare v ruke, v ktorej mimochodom ešte aj drží kabelku tej istej značky. 

"Hálo?! Kde je nejaká obsluha? Láskavo mi dajte jedno latté, bez cukru, dvojité mlieko a PRONTO! Nemám na to celý deň. Ste v práci preboha, tak sa neflákajte." doslova zahučala ta botoxová huba. To je dobrá fúria, poviem vám. Mať hento vo svojej blízkosti, ďakujem pekne. Ako si tak panička išla sadnúť, zahľadela sa na náš stvôl. To som až tak veľká, že ma vidno s takej diaľky? 

"Charlie! Zlatko kde si bol? Hľadala som ťa tu úplne všade. Veď si choručký, nepomôžeš chodiť po vonku. S kým to tu sediš?

"Mami, to je Chloe. Kamarátka." opovedal pohotovo aj keď som vedela, že toto dobre nedopadne.

Vôbec už fakt, že jeho matka vyzerá na 20 je dosť zlý. Ešte k tomu to jej správenie, ale samozrejme to by som nemohla byť ja keby sa mi niečo v živote nepokazilo. Teda všetko, presnejšie povedané.

"Takže Chloe? No to je pekné meno. Ako moja voňavka. Milé. Zlatko, ale mala by si trochu schudnúť. Vieš, už z diaľky som si všimla, že sa nezdravo stravuješ..." hovorila mi bezohľadu na to aké to bolo pre mňa trápne.

"Mama, PRESTAŇ!" zaziapal Chuck.

".. Nie musím pomôcť tvojej priateľke. Pozri aká je veľká. Pamätáš keď som bola taká istá? Schudla. Áno. Veľmi som schudla. Tu máš zlatinko moju vizitku. Prídi do môjho fitness centra a spolu sa na to pozrieme, bacuľka už z teba nebude." usmiala sa. Nič iné som momentálne necítila len to, že celá kaviareň na mne mohla nechaj oči. Áno, som tučná a čo? To takto bežne zastavuje cudzích ľudí na ulici a hovorí im toto? Zahmelelo sa mi pred očami a len mi stekali slzy po licách. Jedna za druhou.

"Dovidenia." Rozpakala som sa, schytila som si tašku a bežala ako o život z tohto pekla.

"Chloe! Prepáč..." kričal za mnou Chuck. Aj mne to je ľúto. Čo už.