1.Comlaints

125 14 2
                                    

Vo svete sa nachádzalo jedno odľahlé mesto, o ktorom sa veľa nevedelo. Niektorí bežní ľudia ani nevedeli ako sa volá, nieto ešte kde sa nachádza. No metalisti, rockeri, pukneri, a tak ďalej, radi cestovali do tohto mesta. Hľadali šťastie, pokoj, lásku, miesto kam by zapadli . . . Tí čo nebývali v tomto meste, ale medzi normálnymi, chodievali do tohto mesta aspoň raz za mesiac, aby si pripomenuli, kým sú. Bolo to mesto práve pre metalistov a iných vyznavačov tvrdej hudby. Jediné miesto okrem koncertov, kde sa cítili doma.
Do tohto mesta sa kedysi prisťahoval aj jeden zaľúbený pár. Lucifer a Bellatrix. Lucifer mal slávnu metalovú kapelu a bol bohatý. Postavil pre nich obrovskú vilu. Vzal si Bellatrix za ženu a založili si tu rodinu. Mali dokopy dvanásť detí a boli šťastní. Jedného dňa však Bellatrix objavili rakovinu a onedlho zomrela. Už je to dlhá doba od smrti Luciferovej ženy Bellatrix a Lucifer sa konečne rozhodol, že depresií a alkoholu bolo dosť. Je načase žiť a venovať sa svojim synom, na ktorých pri svojom trápení skoro zabudol. Aj oni mali za sebou veľa smutných dní a on ich nechal nech sa s tým vysporiadajú sami. Chyba. Už dlho ich nevidel a teraz ho premkol strach, ako si sami poradili.
Lucifer najskôr zašiel do veľkej haly, ktorá slúžila ako spoločenská miestnosť. Usporadúvali tam rôzne oslavy, diskotéky a na Vianoce tam stál obrovský vianočný stromček. Momentálne boli vo veľkej hale rozmiestnené pohodlné kreslá, gauče. Kedysi tam Lucifer trávil veľa času s Bellatrix. Zvlášť jednu pohovku v rohu si vybral za svoju a nesmel na nej sedieť nikto okrem neho samého. Tam vybavoval všetky papierovačky. V minulosti podporoval kadejaké charity, dobročinné zbierky, a tak podobne. Po Bellinej smrti na to kašľal, ale teraz to plánoval obnoviť a viac sa venovať svojej domácnosti. Luciferova rodina patrila medzi najbohatšie v meste, a preto mal aj kopec povinností, ktoré doteraz zanedbával.
Zavolal si k sebe svojho správcu a požiadal ho, aby mu priniesol záznamy z doby kedy bol indisponovaný. Chcel vedieť o všetkom. Jeho sluha mu vyhovel no tváril sa akosi ustráchane.
Medzi papiermi ležalo mnoho listov od jeho priateľov.
„Čo je to?" spýtal sa Lucifer správcu.
„Listy od vašich priateľov a susedov. Lepšie povedané sťažnosti," vysvetlil mu nešťastný správca.
„Sťažnosti?" Lucifer sa nechápavo pozrel na svojho správcu.
„Vaši synovia sú ako odtrhnutí z reťaze. Správajú sa skutočne hrozne. Narušujú pokojné nažívanie občanov mesta a tí sú už takí nahnevaní, že pomaly prestávajú tolerovať vašu smútočnú neprítomnosť. Nechcel som vás s tým obťažovať. Boli ste na dne a nešťastný. Myslel som, že im dohovorím, ale nič nepomáha," nešťastný správca zvesil plecia.
Vtom sa ozvalo zazvonenie zvončeka. Správca sa so strachom hneď ponáhľal otvoriť. Lucifer sa zatiaľ dal do čítania listov. Boli to naozaj samé sťažnosti. Dokonca aj od jeho najlepších priateľov. Ľudia sa mu dokonca vyhrážali, že ak to takto bude pokračovať ďalej a nedostane svojich synov pod kontrolu, budú musieť z mesta odísť.
„Pane, prišiel váš priateľ, Jeremy Black," uviedol ho správca. Ten ešte ani nedopovedal a Jeremy už v ťažkých topánkach vpochodoval do veľkej haly a mieril priamo k Luciferovmu stolu. Jeremy bol statný, svalnatý chlapík. Dlhé hnedé vlasy mu vo vlnách padali na plecia. V nose a v pere mal piercingy, obe zápästia mu zdobil vybíjaný náramok. Vyzeral naštvane a nešťastne.
Lucifer sa postavil a obišiel stôl aby sa privítal s priateľom Jeremym, no ten mu ruku nepodal.
„Lucifer, už to takto ďalej nejde. Viem, že si prišiel o ženu. Ale tvoji synovia sa ti vymkli spod kontroly. Poburujú občanov mesta. V noci hulákajú po uliciach, a pritom nie je žiadny festival. Tí tvoji dvaja výmyselníci dokonca ohrozujú naše životy s ich experimentmi. Mám ťa rád. Vždy si bol dobrý kamarát, ale toto už je priveľa," vylial si srdce nahnevaný Jeremy.
„Jeremy, je mi ľúto čo moji chlapci vyviedli. Určite to dám do poriadku. To sa neboj," sľúbil Jeremymu Lucifer, „Konečne som sa rozhodol vystrčiť hlavu z izby a dozvedám sa samé zlé správy."
„Som rád, že ťa už konečne vidím. Myslel som, že to s tebou nedopadne dobre. Nuž ale ja už pôjdem. Doma ma čaká žena," žmurkol Jeremy na Lucifera a ten sa chabo usmial.
„Veľa šťastia s tými tvojimi faganmi."
...
Všetci dvanásti chlapci mali spoločnú obrovskú izbu. Bola zvukotesná, lebo tam zvykli hrať na tie najhlučnejšie hudobné nástroje. Spolu tvorili niečo ako kapelu. Izba bola kruhovitá. V pravom polkruhu od dverí mali rozmiestnené veľké pohodlné postele. V ľavom polkruhu mali rozložené svoje hudobné nástroje a Jacob tam mal teráriá so svojimi maznáčikmi. Pred každou posteľou bola skrinka s vecami osoby, ktorá na danej posteli spala. Po pravej strane postele bolo dosť miesta na menšie šatníky. Izba bola, samozrejme, čiernej farby.
Keď Lucifer vošiel ku chlapcom do izby, zmeravel. Dun a Ed mali v rukách maličké bomby, ktoré pípali a následne vybuchli. Vznikol z toho obrovsky ohňostroj v tvare pentagramu. Ostatní hrali. Každý mal v ruke svoj hudobný nástroj a Gerard spieval. Hrali pesničku The trooper od Iron Maiden. Zároveň si všimol, že Jacobov had Harold a Gerova mačka Twilo sa naháňajú po celej miestnosti a Gerard sa popri speve snaží zachrániť svojho kocúra, zatiaľ čo to s Jakeom ani nehlo. Lucifer vybehol pred nich a snažil sa ich upokojiť, čo sa mu prakticky podarilo, s výnimkou bubeníka Fina, ktorý mal tlmiče a pokojne si hral ďalej a pohazdoval pri tom hlavou. Zobudil sa až keď si všimol svojich 11 bratov stojacich okolo jeho súpravy s otcom na čele.

Sewas lidičky! Tákže mame tu prvú časť našej hovadiny. Snáď sa páči. Vote alebo koment potešíVaše @LivComa a @Anais Skull.

12 Headbangujúcich MetalistovDonde viven las historias. Descúbrelo ahora