Upírska Akadémia: Trochu Inak

JEDEN - EMA

Kráčala som po chodbe k triede. Vracala som sa z vecka, kde som si bola umyť ruky. Prestávka sa už skoro skončila a ja som stihla len tak - tak dobehnúť do triedy pred zazvonením. Sadla som si do lavice a uľahčene vydýchla.
„To bolo o chlp," ozvalo sa spoza môjho chrbta. Vedľa mňa si sadla moja najlepšia kamarátka Dáša.
Bola to morojka a preto mala bledú, skoro až bielu pleť a bola odomňa takmer o hlavu vyššia. Po rodičoch zdedila blond kučeravé vlasy a modré oči, takže vyzerala jemne ako anjel. Ten dojem ešte podtrhovali bledulinko modré, skoro až biele šaty a biele baleríny. Nedajte sa však oklamať, pod zdanlivo milučkou fasádou sa skrývala brilantná myseľ a britký zmysel pre humor.

Pôsobila kontrastne oproti mne v obyčajných džínsoch a čiernobielom pásikavom tričku. O operadlo mojej stoličky bola prevesená kožená bunda. Na nohách som mala tenisky. Dlhé tmavohnedé vlasy boli zapnuté v cope.

Do triedy vošla učiteľka matematiky a všetci sa postavili. Začala sa hodina a my sme si potichu šepkali.
„Niečo nové?" prehodila som smerom k Dáši.
„Dnes prídu moji rodičia. Chcú mi niečo oznámiť. Zdá sa, že to bude celkom dôležitá vec."
Dúfala som, že to nie je nič strašné, koniec koncov, čo by sa už len mohlo stať?
„Určite to je len nejaká drobnosť, možno ťa chce vidieť teta."
„Dúfam, že máš pravdu. Hoci, keby ma teta Tatiana chcela vidieť, napísala by mi, alebo poslala oficiálny list."
To bola pravda. Jej veličenstvo, kráľovná Tatiana Ivaškovová, by určite poslala nejaký strašne formálny list, aj keby išlo len o návštevu jej pranetere.
Áno, počuli ste dobre, kráľovná Tatiana je Dášina prateta. Ona a jej brat Adrian sú jej jediná praneter a prasynovec. Občas sa mi nechcelo veriť, že vedľa mňa sedí budúca lady Ivaškovová.

„Čo mama?" spýtala sa ma.
„V pohode. Veď to poznáš, zasa opakovala to isté, že moja kariéra je dôležitá, a že sa musím viac snažiť...
Vraj ak sa nezačnem zapájať do školských aktivít, osobne priletí zo Slovenska a dá ma do laty. Už len to by mi chýbalo."
Dáša sa odtiahla a súcitne na mňa pozrela.
Naša konverzácia sa skončila, po zvyšok hodiny sme dávali pozor.

Po vyučovaní som šla na izbu a cestou som rozmýšľala, čo chcú Dášini rodičia oznámiť svojej dcére, že sem osobne prídu. Väčšinou len zavolajú a Dáša ich vidí len cez prázdniny. Skoro tak málo, ako ja mamu.
Ale, už čoskoro sa všetko dozviem sama. Dáša mi povedala, že chce aby som počas rozhovoru bola s ňou. Takže to budem vedieť z prvej ruky.
Prezliekla som sa do kratších nohavíc, keďže začínalo byť teplejšie, na skorú jar celkom nezvyčajné. Bývala som samozrejme v dampírskej časti internátu, takže som nemohla byť na izbe so žiadnym morojom. No na školu nechodilo veľa dampírok dievčat, izbu som mala len pre seba. Potom som šla k Dáši - tá na mňa už čakala, tak isto v nohaviciach s odstrihnutými členkami a tričku. Dáša narozdiel od ostatných morojov nebola až tak citlivá.

Spoločne sme sa vybrali k budove, v ktorej mala kanceláriu riaditeľka. Čakali sme asi päť minút, kým nás pozvala ďalej. Vošli sme do miestnosti a Dáša sa natešene vrhla k rodičom sediacim za stolom.
Jej mama ma pozdravila, otec mi len kývol. Bola som zvyknutá, takže som zdvorilo čakala, kým sa zvítajú.
Konečne sa Dáša postavila vedľa mňa a Nathan Ivaškov začal rozprávať. Vždy sa tváril strašne dôležito, ale teraz sa prekonal. Škoda, že som pri sebe nemala foťák, cvakla by som jeho nadutý ksicht.
„Takže, dcéra moja, určite si prekvapená, prečo sme sem prišli. Dozvedeli sme sa isté pozoruhodné veci, a preto ti chceme oznámiť dôležité rozhodnutie.
Zdá sa, že táto škola nevie poskytnúť dostatočnú úroveň vzdelania, akú očakávame od inštitúcie tohto zamerania. Preto sme sa, po dlhom zvážení a porade s Jej veličenstvom, kráľovnou, rozhodli," urobil dramatickú pauzu, „že prestúpiš na inú školu. Konkrétne na Akadémiu svätého Vladimíra."

Ahoj, tak toto je náš nový príbeh. Kapitola je na začiatok kratšia, neskôr budú dlhšie. Dúfame, že sa páčila.