Doma som prečítala ten papierik. Jeho citi si musím vážiť. Nik mi zatial nenapísal také čo on. Ochvílu sú Vianoce a ja stále neviem ako sa mám Nikolasovy poďakovať za záchranu. Na druhý deň som vošla do triedy a on vysvetloval Laure angličtinu. AKeď zazvonilo sadol si ku mne a obzeral si ma ako nebo. Mal krásne modré oči a bol blonďak. "Dnes ti to sekne. Inač ako si sa vyspala?" opýtal sa ma. "Dobre a ty?" odpovedala som. "Úžasne po včerajšku. Mal by som ti vela kràt zachraňovať život." povedal. Ja som vybrala z tašky čokoládu a ešte raz poďakovala. On ju odmietol a opýtal sa ma či dnes nemám volno. Prikívla som. Po škole sme išli hneď do velkého obchodu. Mne trebalo ísť na záchod tak ma pustil. Keď som sa vrátila tak mal v ruke škatulku. Dal mi ju a opýtal že či som single. Neodpovedala som mu ale keď som otvorila škatulku bol v nej náramok s polkou srdca. On mal tú drúhú na ruke. "Ďakujem ale takú drahú vec nemôžem prijať. Prepáč." povedala som mu. "Najdrahšia vec na svete si ty. Prosím príjmi to." a dal mi to na ruku. Ja som ho objala a v parku sme sa bozkávali. Bol to najkrajší deň mojho života s mojim chlapcom. Počkať. Tam nejaké dievča nás špehovalo. Utekala som za ňou a chitila som ju. To bola.....
