"Dobré ráno" zobudí ma brat. "Hádaj čo je dnes? Piatooook!" vykrikne. Hodím po ňom vankúš nech je ticho."Ide sa ešte do školy" pomyslím si v hlave. V tom okamihu pozriem na hodiny 7:35!!! Nestíhame zase! Zjeme rýchlo raňajky urobíme si desiatu a utekáme do pekla. Najprv brata odnesiem potom pôjdem do triedy. Vošla som udychčana ako pes do triedy a vidím cudzieho chlapca pri tabuli. "Frederika prečo si prišla neskôr?" spýta sa ma učitel. "Zaspala som prepáčte." odpovedám mu a sadnem si na svoje miesto. "No a ty Nikolas sadni si ku" zastaví sa učitelovy hlas a ukaže prstom na moje miesto. "Áno tam si sadni. Tamto je volné" Sadne si ku mne a obzerá si ma. "Som Nikolas tešíma. Môžem vedieť tvoje meno?" a otrhne zrak. "Frederika aj mňa." celá červená sa hrabem v taške aby neuvidel moju tvár. Ubehla ďalšia hodina a ja za tú jednu som dostala z geografie jednotku. Nikolas ma pochválil že viem dobre reprezentovať. Cez velkú prestávku sa išiel rozprávať s chlapcami,a chcel aby išiel s ním jedna spolužiačka. Nijaká nechcela ale nakoniec išla Kika. Rozprávali sa celú prestávku. Ja som sa na nich len z triedy pozerala. Moja najlepšia spolužiačka Laura si sadla ku mne. Drgla ma a spýtala sa:"No čo Fredka? Žiarliš?" Ja som sa opäť sčervenala a zakrútila som hlavou. Laura sa zo mňa smiala a chcela mu to povedať ale bola ticho lebo som jej dala kúsok čokolády. Skončila prestávka a on si sadol ku mne a zas si ma obzeral. Potom sa pozrel na Kiku a mrkol. Ona sa usmiala a utekala ku Laure aby jej to povedala. Ona sa zamračila pozrela na mňa. Cez hodinu sa smiali. "Ale fákt by sa ku sebe hodili" zakričala Laura. Pozriem sa na Nikolasa o čom bola reč a on otrhne zrak a zbordovie. "O čom to Laura hovorí?" spýtala som sa. "No ehm ja neviem...." odpovedal. Po škole sme išli aj spolu domov. "Kde bývaš?" pošepkal si. "Ďalekó. Prečo?" Túto otàzku som nemala dať lebo celú cestu bol ticho. Pri obchode sme sa rozlúčili. Keď som prišla domov hodila som tašku do kúta a zobrala mobil do ruky. Brat ma už zase otravoval s piatkom tak som šla do kúpelne a zatvorila som sa. Na facebooku mi prišla správa a žiadosť. Hádajte od koho? Àno od Nikolasa. Aj ta správa. Bolo v nej napísané či nejdeme ja a Laura dnes vonku. Prijala som pozvanie. O hodinu neskôr sme sa prechádzali po meste. Laura sa tajne usmievala ma Nikolasa s on jej oplácal úsmev. "No dobre ludia čo sa tu deje? Už ma to štve ako si za mňou šepkáte!" skríkla som na nich. "Mám jej to povedať?" opýtala sa Laura Nikolasa. "Prosím ťa nie. O týždeň jej to poviem." Sprostí tajnoskári. Nech si to zjedia. O pol deviatej som už bola doma. Všetci zaspali okrem mamy. Mama pozerala televíziu a ja som si išla lahnúť a tiež spať. Na druhý deň boli na mňa naštvatí plus aj Kika,Paula,Peťa a Valika!!! Všetci to vedia len ja nie!!! Ten víkend som rozmýšlala že čo by to mohlo byť. Dočkám sa toho piatku a povedia mi to!!! Áno!!! Od pondelka do stredy sa nik na mňa ani len nepozrel. Nevadí mi to. "Ona to nevidí? Chudák chlapec!" skríkla Paula. Kto čo nevidí? Vo štvrtok mal Nikolas narodeniny. Pozval všetkých len mňa nie. Každý prijal pozvanie. Doma na faccebooku som sa pozrela na správu a on mi napísal že či aj ja by som neprišla. Jasné že idem ale keď ma budú na tej párty zase ohovárať tak pôjdem rovno domov. V sobotu by mala začať. Je piatok a každý sa na mňa zrazu usmieva a pýtajú sa ma či idem na tú párty. Neodpovedám. Doteraz sa so mňou nebavili a teraz?! V piatok večer som si skúšala oblečenie. O pár minút neskôr mi prišla správa že si každý bere šaty. Á màm ich!!! Sekli mi!! Neviem sa dočkať!! Na druhý deň som musela pratať. Keď som popratala a pomohla s varením prešlo už dosť hodín, takže som sa išla už obliesť. Laura ma už čakala pred bytovkou. Išli sme do nejakej dediny autobusom. Kokos!! To bola ale vila! Laura a ja sme len pozerali s otvorenými ústami. Keď sme vkročili do vnútra tak Peťa zakričala že už sme tu. Nikolas mal oblek,nagélované vlasy a ešte k tomu fajne vonial.
