Novody of view
Už dlhé 2 mesiace Kathreen nikto nevidel, ani o nej nikto nič nepočul. Okrem muža so strašidelným úsmevom, ktorý sledoval každý jej krok už viac ako 5 mesiacov. Bol ňou posadnutý, a teraz keď bola v jeho dome, mu ju už nikto nemohol vziať.
Andrew
Už 2 mesiace stále hľadám Kathreen. ,, Je to moja vina." Frustrované som si vošiel prstami do vlasov. Oh, som strašný idiot, keď sa Kat nevráti, budem si to vyčítať do konca života. No aj teraz si to vyčítam. Ako som mohol byť tak nezodpovedný a dopustil som, aby kvôli mne Kat trpela.
Kathreen-pred 2 mesiacmi
Zobudila som sa na neznesiteľnú bolesť hlavy. Bola som prekvapená, že som sa zobudila v mäkkej posteli, prikritá čiernou saténovou plachtou. Myslela som si, že sa zobudím v plesnivej pivnici. Porozhliadla som sa po tmavej izbe. Môj zrak zablúdil k oknu, zahliadla som čiernu oblohu, na ktorej žiaril mesiac. Zrak som opäť presunula na interier izby. Steny boli tmavo-červene, nábytok aj manželská posteľ bolí ladené do čiernej. Obliečky boli saténové. Zhodila som zo seba prikrývku a postavila sa z postele. Nepríjemné som sa otriasla pri pohľade na moje oblečenie. Mala som na sebe oblečené bordové krátke pyžamo. Cítila som sa nepríjemné, pri pomyslení na to, že sa má dotýkal a videl má nahú. Prešla som k mohutným dverám a opatrné stlačila kľučku. Prekvapivo boli dvere otvorené. Vošla som na dlhú chodbu lemovanú obrazmy. Všade bola hrozná tma, a tak som nemala možnosť si poriadne prezrieť chodbu. Na pravej strane bolo schodisko, ktoré pravdepodobne viedlo na prízemie. Chytila som sa zábradlia a pomaly schádzala schod po schode. Opäť som zišla na nejakú chodbu. Skoro vôbec sa nelíšila od chodby, z ktorej som práve prišla. Rozdiel bol len ten, že tu už neboli žiadne schody. Prišla som k jedným dverám a pomaly ich začala otvárať. Srdce sa mi rozbúšilo keď som pri okne zahliadla vysokú siluetu postavy človeka, ktorému tento dom pravdepodobne patril. ,,Srdiečko, ako si sa vyspala?" Jeho chrapľaví hlas prerušil ticho v dome. ,,Kde to som?" Snažila som sa aby na mojom hlase nebolo počuť nervozitu, ktorá ovládala moje telo aj myseľ. ,,Oh, zlatíčko toto je tvoj nový domov. Odkiaľ nikdy neodídeš." Povedal to ako by to bola ta najjasnejšia vec. ,,Ale prečo som tu? Čo odo mňa chcete?" Slzy sa mi už liali z oči. Muž sa na mňa otočil a prešiel za môj chrbát. Dych sa mi zadrhol v hrdle, keď sa jeho ruky ocitli na mojich bokoch, a jeho horúci dych, narážal do môjho krku.
❄❄ Nová časť, dúfam, že s týmto pokračovaním budete spokojní⛄ ak nie tak mi napíšte čo by ste chceli zmeniť❄❄
