Kathreen
Každým ďalším krokom, ktoré boli stále bližšie pri obývačke som bola viac vystrašená. Bála som sa, čo mi urobí dnes. Síce som si nahovárala, že som silná a odvážna, no keď som zbadala jeho mohutnú postavu ako stojí medzi dverami, všetka sila a odvaha zmizla. Cítila som sa pri ňom taká maličká. A ešte keď sa mračil, bála som sa ho viac. Mračil sa vždy keď bol nahnevaný a vtedy to nikdy nebolo nič dobré čo by ste chceli zažiť na vlastnej koži. Svoj pohľad som presunula na jeho tvár, na ktorej sa začal rysovať jeho typický strašidelný úsmev. Ešte pár týždňov dozadu som ten úsmev milovala, ale teraz, teraz ho nenávidím. Je strašné, že človeka ktorého ste pred tým milovali teraz nenávidíte a bojíte sa ho. A dosť! Nesmiem sa ho viac báť! Musím sa odtiaľto dostať. Nemôže mi už opäť ublížiť. Nesmiem to dopustiť. Moje myšlienky boli prerušené jeho chrapľavím hlasom. ,,Zlatíčko tak tu si." Jeho pohľad spočinul na mojej maličkosti, ktorá sedela na kraji gauča. ,,Áno som. Potrebuješ niečo?!" Sama som bola prekvapená silou môjho hlasu. Na to ako som sa vo vnútri bála, som to nechcela dať najavo, už viac nie. ,,Ale pozrime sa. Niekto sa tu hrá na hrdinu." Začal sa smiať a približovať ku mne. ,,No uvidíme koľko ti tá tvoja odvaha vydrží." Prešiel dva dlhé kroky a už bol pri mne. Chytil ma za ruky a survo vytiahol na nohy. Nemohla som ukázať, že ma to bolí. Proste nemôžem.
Nobody's of view
Kathreen sa snažila udržať vážnu tvár. Nechcela mu ukázať, že ju to bolí. Musela byť silná, aby to dokázala. Nechcela, aby vedel, že ju zlomil. Tak ako to urobil pred 5 rokmi jej nevlastný otec. Alexovi sa nepáčilo, že nad Kathreen začína strácať kontrolu. Musel jej ukázať, že ho musí počúvať a mať pred ním rešpekt. Kathreen si až príliš dovoľovala. Nemala na to právo. Bola to len obyčajná bezvýznamná žena, ktorá musela vedieť kde je jej miesto. Teda, takto to chceli aspoň mužove hlasy. Nahovárali mu, že musí Kathreen ukázať kde patrí a čo si k nemu môže dovoliť. Vadilo mu, že z neho nemá strach. Musela sa ho báť. Tak ako sa ho báli tí pred ňou. Tí ľudia, ktorých zabil, zabil ich pretože to chcel. V tých chvíľach sa cítil ako Boh. On rozhodoval či budú žiť alebo podľa neho ich ,bezvýznamné' životy skončia. No bol to len obyčajný muž, ktorý sa hral na Boha. Cez jeho ruky prešlo litre a litre krvi, nevinných ľudí, ktorý boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. ,,Zlatko nehraj sa na niečo čo nie si." Všetko hovoril tak pokojným hlasom. Ako by ho to vôbec nenahnevalo. No pravda je taká, že v jeho vnútri sa odohrával boj. Jedna časť neho chcela aby jej ukázal kto v skutočnosti je, no tá druhá ju chcela nechať na pokoji. ,,Nebojím sa ťa! Už viac nie!" Jej hlas bol vyrovnaný a hlasný. Chcela mu dokázať, že sa ho nebojí. A to bola posledná kvapka v jeho súboji. Obe jeho časti sa zhodli, že toto robiť nemala. ,,Vážne? Tak to by sme mali napraviť. Po tomto už tú vetu nikdy nevyslovíš." Ako to dopovedal zdrapil ju za ruku a ťahal von z domu. Surovo ju natlačil do auta. Potom ho obišiel a nasadol na miesto vodiča. Naštartoval auto a vyrazil. Auto išlo pre Kathreen neznámim smerom, ale Alex presne vedel kam ju vezie.
❄❄ Ďalšia časť💙 ďakujem vám za podporu💙💙 tak kde myslíte, že ju Alex vezme ? ⛄❄❄
