Zobudila som sa v prázdnej posteli, za čo som bola rada. Vstala som z postele a vošla do kúpeľne. Urobila som rannú hygienu. Bože, už sa tu cítim ako doma. Keď som prišla späť do spálne môj pohľad zaujala krabica na stoličke pri zrkadle. Prišla som bližšie k nej a vzala obálku, ktorá bola položená na vrchu. Otvorila som ju a vybrala list na ktorom bolo napísané ,,Dúfam, že ti budú dobre. O 17:00 buď pripravená v tejto izbe." List aj s obálkou som položila vedľa krabice a vytiahla šaty (fotka). Pozrela som sa na hodinky, ktoré boli na chodbe. Bolo 10:30, v pyžame som zišla dolu a najedla sa. Prázdny tanier som odložila do umývačky riadu. Vošla som do kúpeľne a napustila si plnú vaňu horúcej vody. Vo vani som rozmýšľala prečo som tu, a či sa mám vôbec chystať alebo sa na to vykašlem. Rozhodla som sa, že sa radšej pripravím Išla som sa umyť, až keď mi vychladla voda. Na telo som si naniesla sprchový gél a na vlasy šampón. Zmyla som penu a zabalila sa do bieleho ručníka. Pozrela som sa do poličiek či nenájdem nejaký make-up,špirálu, rúž, líčka a očné tiene. Našla som to v poslednej skrinke pod umývadlom. V ročníku a so všetkým vecami som aj s kefou vošla do spálne. Položila som to na posteľ. Radšej som sa išla prichystať, pretože som sa bála čo by sa stalo ak by som to neurobila. Nepoznám ho, teda poznám jeho hlas ale neviem odkiaľ. Dúfam, že dnes konečne uvidím kto to je. Pretože bývať 2 mesiace u človeka, ktorému ste nevideli do tváre je veľmi frustrujúce. Prišla som ku skrini a vybrala z nej čierne spodné prádlo. Mala som tu oblečenie aj šperky z domu. Musel ich sem priniesť on. Nikde som nenašla fén, takže musím počkať kým mi nevyschnú vlasy.
O 2 a pol hodiny Oh, sú už 4 hodiny poobede a mne nevyschli vlasy. Zlé som si umyla šampón, tak som si ich musela umyť znova. A teraz ich mám už konečne suché. No niekde sú ešte vlhké ale kým sa pripravím tak určite vyschnúť. Zopla som si ich najprv do drdolu aby mi nezavádzali keď sa budem líčiť. Prišla som k zrkadlu, ktoré bolo na stene pri skrini. Namaľovala som sa a zopla si (fotka).
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď som bola so svojím výzorom spokojná išla som sa obliecť do tých šiat, pretože už bolo 16:45 hod. Keď som už bola oblečená tak sa v celom dome vypla elektrina. Strašne som sa zľakla keď som počula otvaranie dverí. Zakričala som z plných pľúc keď som uvidela siluetu muža, ktorá sa ku mne približovala. K mojím ušiam doľahol chrapľaví smiech, ktorý sa niesol celou miestnosťou. ,,Pokoj bábika, to som len ja." Bol tak blízko. Jeho horúci dych narážal do môjho krku. ,,A-ahoj." Trochu som sa zakoktala. To ako blízko bol pri mne mi nerobilo dobre. ,,Zaviažem ti oči." O pár sekúnd som na svojích očiach cítila jemnú látku, vďaka ktorej som nevidela už ani obrysy miestnosti. Jednou rukou ma chytil okolo pásu a viedol nevedno kam. Pridržiaval si ma po jeho boku a navigoval kadiaľ mám ísť. Zastali sme pravdepodobne uprostred nejakej miestnosti. ,,Oh srdiečko, vyzeráš prekrásne." Povedal a jeho ruky mi začali dávať dole šatku. Ako prvé mi do očí udrelo tlmené svetlo, ktoré spôsobovali sviečky okolo nás. Otočila som sa na muža za mojím chrbtom. ,,Alex!?" Zalapala som po dychu keď som sa pozrela do tých nádherných modrých očí.
❄❄ Ďalšia časť⛄ Ďakujem za komenty💙 a za ⭐ 💙 veľmi si to vážim❄❄
