Polobožský potomok: Dar od matky Bohyne

Objavenie

Volám sa Ricky. Mám 15 rokov a chodím do 9. triedy. Mám dosť veľký problém so školou lebo za tých 9 rokov ma vyrazili zo 4 škôl.
Prvý krát som zažil vyhodenie v 3. triede. 2. krát to bolo keď som bol piatak. 3 krát sa mi to stalo keď som bol šiestak.
Už to vyzeralo že tie vyhadzovy skončili, keď že som sa v jednej škole držal už 3. rok. No ešte nie je ani polrok, už som preč z školy.
Otec mi hovorí že som taký po mame. O nej mi veľa nerozpráva lebo nechce. Hovoril že to trvalo krätku chvíľu, no stačilo to na to, aby, ehm...  vyrobili mňa.
Povedal mi len toľko, že bola naňho priveľmi múdra.

Keď sa otec dozvedel o 4. vyhadzove, nenaštval sa až tak ako pri treťom. No bolo to u nás celý deň ešte napäté.

Po pár týždnoch mi otec našiel novú školu. S učením som poblém ani z ďaleka nemal. Len občas som mal také rušivé elementy ako napríklad veľa energie, preskakovanie písmen a podobne.
No čo sa týka učiva, na matike som vynikal.

Na novej škole sme mali veľmi divného školníka. Po čase som zistil že nastúpil iba tento rok.

Kamarátov som si ako vždy hľadal veľmi ťažko. Vždycky som mal pocit že ku nikomu nepatrím. No po 2 týždňoch sa tam predsa len niekto našiel. Bolo to dievča. Malo hnedé, vždy rozstrapatené vlasy a hnedé oči. Volala sa Clove. Na tvári sa jej objavovali jemné pehy. Možno ste si pomysleli že to dievča musí byť vždy usmievavé ako väčšina pehavých ľudí, no bolo to úplne naopak.
Skoro nikdy sa neusmievala. Bola vždy zachmúrená a sedela sama v lavici. V učení veľmi nevynikala ale telesná bola jej silná stránka. Vo všetkých športoch bola najlepšia. Dosť často sme to boli práve my dvaja, ktorí hrali zápas alebo behali pre víťazstvo.
Po čase sme sa spolu začali  rozprávať a zistili sme že máme toho veľa spoločného. Napríklad to že ona má tiež iba jedného rodiča. Ale bola to naopak, Mama.
O otcovi veľa nevedela, ako ja. A vyrazili ju už z 2 škôl. Bola odomňa o niečo mladšia ale 15  už mala.

Raz, keď sme šli spoli domov, nád zastavil náš divný školník.
,,Hej, počúvajte," skríkol na nás.
,, Musím vám niečo súrne povedať, poďte do mojej dielne."

Najprv sme nechceli ale nakoniec sme šli. V pracovni sme si sadli na nepohodlné drevené stoličky a  počúvali čo nám školník chcel povedať.

No keď začal, vedel som že s ním nie je všetko v poriadku.  Začal nám rozprávať o gréckej mytológii o ktorej som vedel z ockových rozprávaní. No to bolo ešte normálne. Nenormálne ešte len prišlo. Povedal nám že tí bohovia naozaj existujú a niekedy splodia s smrteľníkmi deti ktoré sa volajú..
,, Polobohovia," vzdychol som.
,,Vidím že niečo ovládaš chlapče, no každopádne mi musíte veriť.
Vy ste polobohovia. Máte v sebe AJ  božskú krv. Musíte mi veriť inak vám hrozí veľké nebezpečenstvo."
Neviem prečo ale zdalo sa mi že hovorí pravdu.
,, O akom nebezpečenstve to hovoríte?" opýtala sa Clove.
,, O príšerách a obludách ktoré sa živia polobohmi," povedal školník vážne.
,,Aha," ozval som sa. ,, Čakal som niečo normálnejšie ale čo už."
Pozrel som sa spýtavo na Clove a ona prikývla.
,,Dobre, povedzme že vám veríme, a čo teraz?"
,,No, najprv mi musíte prestať vykať a ja vás za to odvediem do bezpečia."