Catastrophe ✔

|18.|

"Ty!! Ty si si napochodoval do môjho života, že pozor prichádzam ja a vyhrážal si sa mi. Vrčal na mňa a správal si sa ku mne hrozne a zrazu jednoducho povieš, že s tebou chodím bez toho, aby som sa rozhodla ja a vezmeš mi aj prvý bozk!! Uvedomuješ si to? Ja sa rozhodujem sama za seba s kým budem chodiť a nikto mi nič nebude porúčať! Nikdy! A ak sa to pánovi kráľovi desivému upírovi nepáči nech si nájde nejakú inú alebo nech páli do..."
*Bianca začala dýchať a ukľudnovať sa*

*v Trentonovi pukol hnev
*zavrčal a už Biancu pritláčal k stene*
*zaklonil jej hlavu a odhalil jej krk..
vysunuli sa mu tesáky*

"Hah..Tak ako som čakala. Jediná emócia, ktorú máš je hnev *povedala a vytiekla jej slza* ako ma potom môžeš milovať? No len ma zabi! Zabi ma a ukáž.. Ukáž, že ty niesi človek ukáž to svetu."
*poslednú vetu povedala takmer nečujne a začala potichu plakať*

*rozzúril sa ešte viac*
*tesákmi je prešiel po jej odhalenom krku...*
"Ako môžem milovať, keď vo mne každí vidí iba monštrum?"
*spýtal sa zničene*

"Fakt túžiš len ubližovať ľuďom? To v tebe nieje žiadna ľudskosť? Ukáž koľko jej máš. Zabi ma ak nemáš."
*povedala potichu*

*a v tedy sa v Trentonovi niečo zlomilo*
*po prvýkrát vo svojom živote sa rozplakal
nevedel určit, prečo..
možno je to ňou, možno tými slovami, možno niečím iným, no jeho tesáky sa zasunuli a hlavu si oprel o jej krk*

*Bianca sa pozerala pred seba a neverila tomu čo sa práve stalo*

*Trenton ju držal za jej boky a potichu vzlykal do jej krku*
*po chvíli sa odtiahol*

"Prepáč."
*povedal chrapľavým hlasom*

*Bianca sa upokojovala..
zmätene naňho pozerala*
"Za.. Za čo?"

"Že si ma videla takto?
Že som ti vzal tvoj prvý bozk?
Že som ti chcel ublížiť?
Že som klamal tvojej mame?
Že zom ti vbehol do života a zničil ho?
Je toho dosť, nemyslíš?"
*nervózne sa zasmial*

*Bianca mu pozerala do očí.. bolo jej ho ľúto - prvý krát aj keď sama nevedela prečo*
"Ja... Ja... Neviem čo mám povedať. "

"Nič nehovor.
Odídem.
Tak ako som aj prišiel, tak aj odídem."