"Ocko ešte sa hneváš?" Driapala sa na moju posteľ zavčas rána. Slnko sa prebíjalo cez okenice a ja som zreteľne videl jej rozospatú tváričku.
"Nie srdiečko nehnevám." Pohladil som ju.
"Kde je moja maminka?" Zvedavo pozrela.
"V nebíčku. Odišla keď si sa narodila." Sledoval som jej reakciu. Zosmutnela a chytila ma za ruku.
"Povedz. Chcela by si ju vidieť?" Jej oči sa znova rozžiarili. Z nočného stolíka som vytiahol fotku svojej manželky. Chvíľu som zaváhal. Potom som ju podal svojej dcére.
"Jéééj, veď toto nie je maminka. To je predsa Biela Pani!" Vykríkla.
"Ocko kam zmizli jej krídla?" Zamračila sa napokon.
Koniec
Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedeli.
/Hebrejom 13:2\
