Ležala pod dekou, ktorú toľko milovala, s chlapcom, ktorého milovala ešte viac. Teplo ju hrialo ešte aj teraz. Nebola jej zima, ani keď jediným zakrývajúcim prostriedkom bola práve tak milovaná deka.
„Si ako padnutá vločka, ktorú by som najradšej uchopil do svojej dlane a už ju nikdy nepustil."
Zadívala sa na neho, odkryla sa z deky, posadila sa na posteľ a nahla hlavu na stranu.
„Urob čo len chceš."
A on ju opäť v tej ukrutnej zime zahrial.
ESTÁS LEYENDO
Behind the glass [SK]
Historia CortaSedela na posteli a dívala sa priamo na ten hustý les za sklom francúzskeho okna. Len tak, bez pádneho dôvodu. © 2016 l all rights reserved l tatika700