☆★☆

81 22 6
                                    

Ležala pod dekou, ktorú toľko milovala, s chlapcom, ktorého milovala ešte viac. Teplo ju hrialo ešte aj teraz. Nebola jej zima, ani keď jediným zakrývajúcim prostriedkom bola práve tak milovaná deka.

„Si ako padnutá vločka, ktorú by som najradšej uchopil do svojej dlane a už ju nikdy nepustil."

Zadívala sa na neho, odkryla sa z deky, posadila sa na posteľ a nahla hlavu na stranu.

„Urob čo len chceš."

A on ju opäť v tej ukrutnej zime zahrial.

Behind the glass [SK]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora