podivné slová //sk ✔

h

Mám pocit, že je totálne mimo. Ale aj tak od nej nechcem odísť. Je mi s ňou dobre. Najradšej by som chytil jej ruku do tej svojej.

Páči sa mi? A je to vôbec možné? Veď ju nepoznám. Neviem o nej nič.

A zrazu aj to jej 'neviem' dáva zmysel. Prečo som si doteraz nevšimol, že ona nie je blázon?

,,Keď som bola malá, mala som kamaráta. Neexistuje. Už nie. Ale boli sme si veľmi blízky. Pamätám sa, ako ma vzal na vrch tamtej budovy." ukáže na neďaleký mrakodrap. ,,Postavila som sa na úplný kraj. Aj on tam stál so mnou. A po tom začal miznúť. Priamo pred mojími očami. Posledné, čo mi povedal, bolo ahoj. Nepovedal, že už musí ísť. Len ahoj."

Alebo som sa mýlil? Možno naozaj je blázon.

,,Prečo mi to hovoríš?" pozriem na ňu. Ona pozerá dopredu. Pozriem aj tam. Nič. Sú tam len ulice a ľudia. Ako hovorím, nič.

,,Vieš, vtedy sa to stalo. Zafúkal vietor. A rozfúkal ma na milión kúskov. Nie som rozbitá ani zlomená. Len musím nájsť každý odfúknutý kúsok a budem v poriadku. Asi." hovorí ďalej, akoby ma ani nepočula.

Nájdená.