podivné slová //sk ✔

f

V jej prítomnosti sa cítim podivne dobre. S ňou je všetko tak zvláštne podivné. Ale v dobrom. Asi.

,,Nie je hlúpe byť hlúpym, Elle Garvinová." poviem a hľadím do zeme. Všade sú kamienky. Malé a sivé. Jeden odkopnem a usmejem sa.

,,Nie je hlúpe byť hlúpym, Theodor Evans." zopakuje. Tiež sa usmieva.

Odkopnem ďalší malý sivý kamienok. Začne sa smiať. Ona, nie ten kamienok. To by bolo divné. Samozrejme.

,,Ako sme sa sem dostali?" hovorí počas smiechu.

,,Prišli sme pešo. Spomínaš? Od školy, kde by sme mali teraz byť. Na biológii." vysvetľujem jej. Naozaj je takáto?

,,Oh, nechápeš, Theodor. Nikto nechápe. A to je ten problém. Všetci zabudli. Zabudnem?" prestane sa smiať. A ja pochopím.

Uznávaný.