Problémy veganov, rawákov atď.

Večera časť 2.

Takže... Ako a kedy vypustiť tu „V-bombu" medzi ľudí. Máš dve možnosti vedúce ku štyrom rôznym výsledkom. Keď sa ťa niekto spýta „Prečo si vegan?" (Pozn.: Na toto sa ťa ľudia BUDÚ pýtať až do konca tvojho života, vždy keď pôjdeš niekam na večeru. Tak si na to zvykni.), môžeš:

1) Zaklamať o tom, prečo si vegan, pretože to je jednoduchšie.

2) Povedať pravdu, aj keď to dosť často naruší atmosféru.

Keď som bola vegetariánkou, zaklamala som vždy, keď sa ma niekto spýtal, prečo nejem mäso. Odpovedala som: „Proste mi mäso nechutí." S takou odpoveďou boli všetci väčšinou spokojní. Predtým som sa hrozila toho byť stredobodom pozornosti. Dosť na tom, že som bola vegetariánka, už to ma odlišovalo od všetkých ostatných. Takže keď sa ma niekto spýtal na dôvod, klamala som, aby som čo najrýchlejšie unikla svetlu reflektorov. To som bola mladšia a až moc mi záležalo na tom, čo si myslia ostatní.

Ale stať sa veganom... taký krok urobíš preto, že si zistil/a, že vo vaječnom priemysli sa malí kohútikovia lisujú zaživa hneď v prvom dni ich života, len preto, že sú to samčekovia. Alebo preto, že vám dôjde, že syr a mlieko pochádza od kravy, ktorú ľudia násilím veľakrát po sebe oplodnili tak, že do nej napchali tzv. „rape stick" (znásilňovaciu tyč). Krava začne vytvárať mlieko pre svoje teľa, ktoré jej je ale krátko po pôrode odobrané, a mlieko si ukradneme pre seba my, ľudia. Krava, ktorá vo veľmi mladom veku fyzicky skolabuje a nato je zastrelená, pretože už nie je k úžitku... Tak v takom prípade ti tá lož nejde cez pusu. Nechceš sa tváriť, že o ničom nevieš, chceš, aby každý vedel, čo sa s tými chúďatami zvieratami deje. Chceš povedať pravdu. Tá pravda ale vyvolá veľa podráždenia, rozhorčenia a hnevu. Staneš sa terčom. Ale na to kašli - aj tak si túto pravdu nenechávaj pre seba. ;)