kapitola čísslo 1

42 3 2
                                    

všetko to začalo v jeden usudový moemnt. 

kráčaala som domou zo školi a nebola som ničim si istá. vedela som ze to raz muselo prísť aj na mňa a ja som to musela urobiť. ale nevedela som ako. 

v hlave sa mi porodil plán a v tej osudovej chvi li som vedela že uz nič nikdi nebude rovnaké a ja sa taktiež určite zmením. 

pametám si ten deň ako bi to bolo večera. ten moment chvie v mojej pmei už na večné veky. 

kráčal domov zo školy. neuvedomoval si kam kráča. vedel ale že nedojde do cieľa. niečo mu to hovorilo celý celučičičkí deň. nemal slova na to čo bi mu mohlo navodzovať ten pocit ale on bol nadvezný

zašla za roch uličky už mala všetko premislení ako na neho zautoči. mala som pri sebe aj nožík. 

už som len na neho čakala.

no on neprichádzal

a este stle neprichadzal

a dlho dlho neprichadzal.

a potom som uvdiela jeho tieň. chitla som ho za krk a stiahla za roch

kráčal tmavou uličkou a zaraz ho niekto sithaol. bola to žena. renadherna žena s okuzlujícimi anilkovými očami. nič krajšie nevidel a bol si isti že sa práve zamyloval. 

no ona mala iné plany. on bol ten ktoreho ona nemilovala. 


jav viem je to horovve a misteri a napetavé ale hadam je to stale supeer. adrii

Stockholm syndrom(SK)Where stories live. Discover now