CRY BABY

III.časť

Keď som zistila , kto mi píše s radosťou mi poskočilo srdce.Písal mi môj starší brat Nick.Napísal mi, že zajtra príde domov.Nevidela som ho celú večnosť.Odkedy sa so svojou priateľkou Kate odsťahoval , ani som sa s ním poriadne nerozprávala , a to je tomu už niekoľko mesiacov. Bývajú v meste Regina , čo je rodné mesto Kate.Neskutočne sa na zajtrajšok teším.Konečne budem mať komu vyliať moje srdce plné ťažkostí.Mám toho totiž veľa na jazyku , ale často sa nemám s kým rozprávať.Samozrejme-mám predsa Stephie , ale počas školy na seba čas moc nemáme a okrem nej žiadnych iných kamarátov nemám.Vôbec nie za to , že by som bola introvert  alebo niečo podobné, ja  nie som vôbec tichá.Len nemám komu mlieť so svojím urečneným jazykom.Možno sa práve pýtate , prečo sa so mnou nikto v škole nerozpráva a prečo sme spolu so Stephie terčom posmechu , ale je to tak , že ani ja nepoznám odpoveď.Možno je to tým , že sme iné než ostatný.Mňa zaujíma hudba , už od malička som hrávala na gitare a chodila na hodiny spevu a Stephanie sa venuje maľovaniu.V naše škole sa moc umelci neuznávajú.Ak sa venujete umeniu,ste podľa iných looser a čudák.No na druhej strane , ak sa priveľmi zaujímate o učenie , tak ste 'bifľoš ' alebo 'šprt'.Vôbec nechápem , prečo Ryelova stredná škola nesie povesť - 'Najlepšia škola v mestskej štvrti Astoria'.Učitelia sú mizerný a ich žiaci  lenivý a neschopný.Ak samozrejme nerátame tých spomínaných ''bifľošou'' medzi ktorých sa radím aj ja so Stephie.

***

Keď som sa naučila , potrebovala som pár čistých papierov na poznámky.Tie moje sa ako vždy , minuli , tak ma napadlo , že by otcovi nevadilo , keby som si zobrala pár z jeho pracovne.Ani neviem , či to nazývať pracovňou.Je to skôr malá miestnosť ,kde si otec vodí ľudí a rieši s nimi osobné problémy.Je totiž psychológ.

Po zaklopaní na jeho ''pracovňu'' sa nikto neozval , tak som vošla dnu.Bola som tam už veľakrát a zakaždým sa tu cítim nepríjemne.Nick tvrdí to isté.Vraví,že je to tými čudesnými ľudmi , čo sem chodia.

Papiere som hľadala  v šuplíkoch , v skinkách , ale nikdy som ich nenašla.Už som vážne nevedela , kde mám tie hlúpe papiere hľadať , tak som skúsila šťastie v malej hnedej , večne zaprášenej komode. Prehrabávala som sa v nej , ale ani jeden čistý papier tam nebol.Našla som iba rôzne dokumenty , spisy , ktoré  by boli to posledné , čo by ma zaujímalo,ale jeden dokument ma vážne prekvapil.Bol napísaný ručne , otcovým písmom a bolo na ňom napísané Lena Hollwind!  LENINO MENO! Viac som sa nedočítala , lebo som začula tresnutie dverami a otcov krik  , ,,Alice!Čo tu stváraš?!Kto ti sem vôbec dovolil ísť?!'' , jačal a zdalo sa , že poriadne zúri. ,,Ja...No,Ja som si chcela prísť len pre papiere,lebo...'' , jachtala som.Nahnevane mi podal kopu papierov , ktoré ležali na vrchnej strane skrini (ako som ich sakra mohla prehliadnuť!) a ešte zúrivejšie ma chytil za ruku a vytiahol ma z pracovne.Zarazená som stála pred dverami.

Preboha,veď som hľadala iba papiere do školy , prečo kvôli tomu tak zúri?! A čo mal znamenať ten dokument o Lene?! Čo je to vôbec s mojím otcom?!