Van Helsing

Prológ

Toto je môj prvý poriadny príbeh a aj keď niektorý už vopred poznáte koniec, rozhodla som sa ho pozmeniť a tak, Voila tu ho máte. S láskou vaša Mrs. Westees ♡☆♡

Dvetisíc za živého spútaného Van Helsinga. Zasmeje sa viac menej sám pre seba nad fotkou čo je pod nápisom. Chlap na obrázku vyzerá nebezpečne s čiernym širákom na hlave. Obrázok je čiernobiely a povešaný po každej lampe, stĺpe či budove. Zlostne skrčí ten zdrap a vrazí ho do vrecka. Postaví sa. Je nahnevaný o tom nie je pochýb,a tak teraz už pevne rozhodnutý vyrazí. Kráča nočnými ulicami až sa dostane na miesto kam ho to dlho ťahá. Rozprestiera sa pred ním starý kaštieľ. Je z neho múzeum. Keď zistí že je zamknuté nepekne zakľaje a obíde budovu. Nakoniec nájde to čo hľadá. Otvorené okno. Spoza opaska vytiahne dve dýky a zabodne ich do špár v stene a takto pokračuje. Prebodáva dýku jednu za druhou a pomaly sa dostáva k oknu. Netrvá dlho a on je vo vnútri. Našľapuje potichu. Dostáva sa do podkrovia, kde to nevyzerá na múzeum ale na smetisko. Po zemi sa povaľujú krabice a ohorky od cigár. Niekto tu je a on si je tým na sto percent istý. Mačacím krokom postupuje do stredu miestnosti, ale neuvedomí si fakt, že dotyčný je nad ním, a tak je mierne prekvapený keď sa pred ním objaví.
-Gabriel, znovu sa stretávame. Veľmi má to teší. Ako za starých čias?- zasmeje sa. Obrovská ruka ho odrazí a on naráža do piliera. Rýchlo sa spamätá a už stojí na nohách. Dotyčný tam už nie je. Pomaly vyberie z kabáta obojstranné čepele a rozkrúti ich v rukách. Potom ho zbadá. Skáče z jedného piliera na druhý a približuje sa. On na nič nečaká a rozbehne sa. Keď sú od seba na pár metrov odreže sa od zeme a zaženie sa. Čepele ľahko prejdu kožou. Raz dva tri krát a ono to padá na zem. Len čo sa spamätá už stojí na nohách. Tento krát neutočí.
- nestačí že ma trafila guľka? Ešte aj toto? Och Gabriel, nikdy sa nepoučíš- Hneď ako dopovedal vetu chytil ho do svojej obrovskej ruky. Nebolo to priateľské objatie a tak vytiahol dýku a sekol. Ruka ktorá ho držala uvoľnila stisk, pretože padala na zem. Pri páde sa z obrovskej zmenila na normálnu ľudskú.
-Chcem sa porozprávať s tvojim normálnym, ľudským ja s doktorom Hydom. Si obvinený z niekoľkých vrážd, takže sa vzdaj dobrovoľne a pápež ti udelí milosť a budeš žiť normálny život. - no on sa len zasmial
- zabil som štyroch mužov, dve ženy, tri deti, sedem kráv a vyplienil kurník. Pochybujem že mi to pápež odpustí.- povedal s pobavením v tváry mr. Jeckyl.
- tak to ťa budem musieť za....- nestihol dohovoriť pretože Jeckyl sa natiahol a zdravou rukou mu vrazil. Bola to silná rana. Až tak silná , že vyletel niekoľko metrov  cez strechu k nebu a následne spadol na jej vlhký povrch. Hneď ako dopadol, za ním vyskočil Jeckyl a zodvihol ho za kabát.
- Krásny výhľad však? No, ale samozrejme v Paríži bol krajší len ak si dobré spomínam vyhodil si ma stade, keď si mi prestrelil ruku. A teraz ako sa to hovorí, Oko za oko zub za zub, platiť nebude, pretože ja a trpezlivosť nejdeme ruka v ruke. - s týmito slovami sa zahnal a zhodil ho zo strechy. Padal, keď si spomenul ze má vystreľovací hák. Siahol do vrecka a na jeho šťastie tam bol. Zamieril a vystrelil. Trafil Jeckyla priamo do brucha. Ten pod jeho váhou stratil balans a skoro spadol, ale našťastie to ustál a on preletel cez okno do vnútra budovy. Ako dopadol, zabudol ze drží hák a rozbehol sa k schodom na strechu. Keď si uvedomil čo urobil, videl iba telo mr. Jeckyla ako padá a mení sa na doktora. Jeho pery naznačili štyri slová "je mi to ľúto " a dopadol. Na mieste bol mŕtvy. Dopadol do stredu námestia. Všetci ľudia ktorý sa v tom momente nachádzali na tom mieste zdvihli hlavy a zbadali postavu stáť na kraji strechy. Všetci vedeli kto je to, ale len jeden bol tak odvážny že mu to povedal.
-Si vrah Van Helsing.- Za tie roky si na to pomenovanie zvykol. Nemôžu ho považovať za nič iné. Oni nevidia tie monštrá ktorými sú tí, ktorých zabíja. Iba on vidí ich premenu a ľútosť v očiach. A teraz tomu nebolo inak. Vzdychol si a za sprevádzania nočného vetra sa otočil a zmizol v tme.