Van Helsing

Spoveď

- Zbláznil si sa?- vyhŕkne kňaz, len čo za sebou zatvorí dvierka. V momente to oľutoval a chcel odísť ale spovedajúci mal iný plán. Natiahol sa a v momente ako siahol na dvierka, spadla mreža. Len len, že odtiahol ruku. Prevrátil oči a otočil sa späť. Hneď na to potiahol páčku a stena za ním sa zdvihla. Kňaz nečakal, začal kráčať a popri tom pokračoval v tom čo začal.
- vieš, pracuješ pre cirkev dlhé roky, a vždy si robil svoju prácu dobre ale polícií sa to prestáva páčiť takže ak dovolíš mám pre teba úlohu. Nebude ľahká a môžeš tam zomrieť, ale pokiaľ nechceš visieť je to naša jediná možnosť. - dohovoril a otočil sa na neho. Pokrčil plecami na znak, že je mu to jedno, a tak kňaz pokračoval.
- Vladislav Drácula. Je ti to meno známe tak, ako každému. Je to krutý človek, ktorý celé veky trápi obyvateľov Transilvánie aj so svojimi nevestami. Značne je zameraný na rod Valériovcov, ktorý sa mu bránia dlhé roky. No teraz zostali už len dvaja súrodenci. A je na tebe zachrániť ich. Zajtra na úsvite vyrážate. Pôde s tebou brať Jeremiáš a dozrie na to aby všetko prebehlo hladko. - dopovedal kňaz a v momente ho prenechal Jeremiášovy.
Ten v momente spustil.
-Já?! Prečo ja?! - spustí ale pohľad ktorý mu venuje odchádzajúci kňaz ho prinúti kapitulovať. - Och pane ochraňujte ma. Budeš potrebovať krucifix, náhrdelník z cesnaku, bodec posvätený samotným pápežom aaaa toto je môj najnovší vynález. Kuša, ktorá vystreľuje za sebou hneď tridsať strieborných šípov.- dopovie a odloží helmu ktorú mal dovtedy na hlave. Gabriel sa zatiaľ pohrával s malou guľou v ktorej blikotalo.
- Na čo je toto? - opýtal sa.
-Netuším ešte ale vie to vytvoriť rovnaký lúč ako slnko. - usmeje sa a kráča dozadu. Hodí Gabrielovy vak a on sa odoberie do izby ktorú mu Jeremiáš ukáže. Únava na neho dojde hneď ako zatvorí dvere. Vak hodí na zem pri nich a širák s kabátom zavesí na vešiak. Spoza opaska vytiahne dýku a strčí ju pod vankúš ako to robí od kedy stratil pamäť. Ľahol si na posteľ a začal rozmýšľať. Chcel si spomenúť na svoju minulosť, ale márne. Jediné na čo si spomína je bolesť ktorú cítil, keď ho našla cirkev, celého dolámaneho ležať uprostred cesty. Vtedy sa ho ujali a on bol plný zlosti. Túžil si spomenúť, a tak keď mu kňaz navrhol aby pracoval pre nich a zabíjal ľudí, ktorých boh opustil a diabol vložil do nich démona si pomyslel že je to dobrý spôsob pomsty. Práve preto začal s týmto všetkým. Ani nevie ako, ale zrazu si uvedomil že jeho myšlienky sú inde. Rozmýšľal na ňou.  Viktória ak si dobré pamätá meno, sa mu páči a to videl iba obrázok na ktorom bola spolu s bratom. Rozmýšľal ako asi chutia jej plné pery a či jej ebenové vlasy, ktoré pripomínajú jemnú vlnu oviec, sú naozaj tak jemné. Po dlhom uvažovaní, začal upadať do ríše snov.

Ocitol sa na neznámom mieste. Bolo to ďaleko od krajiny v ktorej sa nachádza. Tým si bol istý a niekde na severe pretože tu snežilo. Obzeral sa na vôkol, ale nikto tam nebol. Chcel sa pohnúť no jeho nohy akoby zrástli zo zemou.
-Gabriel ó Gabriel. Ako dlho sme sa nevideli roky? Storočia? Je to už dlho. No konečne sa znovu stretávame a ver, že je mi cťou.- dopovie muž a pozrie mu rovno do očí. Sú čierne, rovnako ako jeho dlhé vlasy. Má chuť udrieť ho, ale nemôže sa pohnúť. Začne sa metať. Dotyčný sa rozosmeje.
-nepohneš sa kým to nedovolím. -
- kto si?!!- vyhŕkne , ale odpovede sa nedočká, pretože len čo sa tá osoba nadýchne, obraz zmizne.

- Nie! - vykríkne a osoba ktorá ho zobudila odskočí. Bol to brat Jeremiáš. V očiach mal strach a si až  vtedy uvedomil, že sedí na posteli a v ruke zviera dýku. A mieri na hrdlo brata. Odložil ju späť na miesto.
-dopekla si ty somár- koktajúc zakľaje brat a Gabriel na neho prekvapene pozrie so zdvihnutým obočím.
-ty môžeš nadávať? A vlastne čo tu chceš?- Opýta sa a brat sa zamračí.
-Som len brat môžem. Aha. Sakra, do pekla, čertove kopyto.- začne "hrešiť" a pri odchode dodá. - Svitá a mi odchádzame.-
Gabriel sa zodvihne, vzdychne si a začne sa obliekať. Na tvári u pohráva úsmev. Možno to nebude tak hrozné, ako si myslel a brat Jeremiáš nie je taký rojko ako sa na prvý pohľad zdá, ale teraz je čas vyraziť.  Povie viac menej pre seba a nasadí si širák na hlavu.