Fearless

Máme na seba šťastie.

Cestou domov som sa skoro ani nevedela zorientovať kde vlastne bývam. V hlave som mala stále iba Dylana. Musím sa odreagovať. Rozhodla som sa behom sekundy a zmenila som cesty rovno do najbližšieho supermarketu... Eeehm.. len pre mňa znamená odreagovanie sa tona sladkostí?

Ako som už vravela na Dylana som si spomenula pri každej blbosti. Reklama na tetovacie štúdio-Dylan má tetovania. Reklama na kávovar-Má Dylan rád kávu? Topánky-Dylan tiež nosieva topánky... Toto už nie je normálne. Veď vlastne sa medzi nami nič nestalo len mi povedal inak ako ostatný. Nie, nie, nie určite mal na to dôvod. Ale Sam nebuď naivná.

Stačilo. Mám priveľa hlúpych myšlienok a otázok na ktoré mi aj tak nikto neodpovie. Kašlem na to... Idem spať. Možno ďalší prinesie niečo lepšie ako filozofickú chvíľku so samou sebou. Koľko je vlastne hodín? 2:08?!
Super zase sa vyspím do ružova..

.............................

Ráno som sa zobudila skôr ako stihol zazvoniť budík. To sa nestáva často. Možno je to znamenie že dnes to bude dobrý deň. Moju "pozitívnu náladu" čiastočne pokazilo počasie. Vonku bola zase zima a pršalo. Mám rada keď prší, ale len vtedy ak môžem byť zavretá vo vyhriatom byte a nie keď sa musím trepať milión kilometrov na stanicu a tam sa ďalšiu pol hodinu klepať od zimy.

Mám čas takže dnes nebude ranný maratón. Aj keď som pred chvíľou hovorila že nemám rada dážď celkom si to užívam, Nikde nie je živej duše, teda okrem tej mojej.. Všetko to tu vyzerá tak..opustene.

Ani na stanici nebolo moc ľudí. Asi tak traja. Ale vyzerali ako keby im kosatky odplávali.(včely uleteli je moc mainstream :D) Sedela som na studenej lavičke a pozerala do blba.

„Máme na seba šťastie" povedal NIEKTO nahlas a ja som sa rýchlosťou svetla otočila smerom ku osobe. Kde sa na mňa usmieval Dylan...Keby som nesedela tak asi spadnem na zem.
Fajn...Kľud. Nádych, výdych. Hlavne nepovedať žiadnu blbosť. „Ehmm,asi áno" usmiala som sa tiež. Sadol si vedľa mňa celkom dosť blízko. Možno aj viac ako by som chcela. Čo to hovorím.. Chem aby bol na centimeter blízko. Po chvíle ticha si niečo pozrel v telefóne a prehovoril „Počuj nechcela by si ísť von?" Znova jeho dokonalý úsmev. Ale videli sme sa ani nie tri krát a už chce ísť von?

-Luci