Fearless

Dážď

"Noo.. Kedy?,, Zvedavo som sa spýtala. "Teraz,, odpovedal rýchlo. Chytil ma silno za zápästie na ruke a ťahal ma preč zo stanice. "Počkaj! Čo robíš!?,, Zakričala som a on sa v tú sekundu zastavil.

"Čo je? Nechystám sa ťa uniesť, zdrogovať, znásilniť a následne zabiť,, povedal pobavene no mne to až také vtipné neprišlo.

"Fajn, ale ja musím ísť do školy. A ty tiež,, To znelo ako keby som tam chela ísť.

"Ale prosím ťa, nehovor mi že by si išla radšej do školy ako ísť niekde do mesta.,, Nadvihol pravé obočie a ja som si uvedomila že má vastne pravdu... Ale ako som už hovorila, bavíme sa krátko ako môžem vedieť čo chce? Strašne mu chcem veriť veď predsa len je sympatický.A úplne úžasný.

"Dobre... Ale podľa toho kam,, Odsúhlasila som. V očiach sa mu rozžiarili iskričky. Milé.
“Tak poď,, Prehlásil radostne a išli sme ďaľej.

“Počkaj,stále si mi nepovedal kam ideme,, Prekrížila som si ruky na prsiach a hodila na neho vrážedný pohľad. Snažila som sa vyzerať drsne a sebavedome ale bola som strašne nervózna.

“A nenecháš sa prekvapiť?,, No aj by som sa nechala ale nemám potrebu byť v správach prehlásená za zezvestnú. “Tak dobre no,, súhlasila som na koniec ale myslím že to neznelo moc presvedčivo. Ešte k tomu keď pomyslím na to že mám byť práve na hodine geografie.

Konečne sme sa pohli z miesta a pomaly sme kráčali chladným mestom. Ale nebolo to až také zlé celý čas sme sa rozprávali o veľa veciach. Napríklad som sa o ňom dozvedela že nemá rodičov. Teda má ale nevie kde. A chce si založiť tetovacie štúdio. Ak ho bude mať, dám sa potetovať u neho Zizol zo mňa všetok strach z toho s kým a kam idem. Naopak som si to užívala aj tú zimu ktorú tak veľmi neznášam.

Stále sme neboli na mieste, ale asi tam ani nedojdeme. Len tak zničoho nič začalo pršať. No to nebol nejaký obyčajný dážď. Taký silný dážď som nevidela za celých 18 rokov života.
“Čo teraz?,, Snažila som sa prekričať tú vodnú smršť okolo nás. “Poď!,, Chytil ma znovu za ruku a bežali sme niekam do sucha. Pravdepodobne.
“Dylan kam bežíme?,, Opýtala som sa počas behu kedže som skoro nič nevidela. “Ku mne domov,, Odpovedal rýchlo a neviem či som bola šťastná preto že idem niekam do tepla alebo preto že idem do tepla ku s Dylanom...Do jeho bytu.

Boli sme už pred panelákom a ja som sa samozrejme musela pošmyknúť na nejakej záhadnej veci a spadnúť do tej najväčšej mláky aká bola na okolo. Vlastne to bolo jedno bola som mokrá tak isto ako pred tým než som do nej spadla. Dylan ma rýchlo zdvihol ale bolo vidno ako ho to pobavililo. Škodoradostník jeden.

Kým som sa spamätala stáli sme vo výťahu totálne celý premočený a zmrznutý. Vystúpili sme na 12 poschodí a už odomykal dvere od bytu. Obaja sme do neho vošli a zavrela som za sebou dvere.

Stojíme len my dvaja v jednom byte a len sa na seba pozeráme. Nerada by som vyrušila túto romantickú chvílu ale je mi zima. Aj keď už som v teplom byte. Neprerušila som ju ja ale Dylan: “Som rád že začalo pršať,, Usmial sa a ja som ho pevne objala. Prekvapilo ho to ale potom ma objal tiež.

-------------------------------------
Takže dúfam že sa vám dalšia časť páčila. Som rada a ďakujem za každý jeden vote či komentár ale aj za každé prečítanie :))

Do comm mi možete napísať čo mám zmeniť určite je toho dosť:D
A ináč ďakujem ForeverHungry22 za reklamu :) :D Nie naozaj Ďakujeem :)

Vidíme sa pri ďalšej časti zatiaľ pa. :)
-Luci