Trouble[DOKONČENÉ]✔

12.

,,Hm.. " Pozrel som dole.

Zahryzla som si do pery a odvrátila som od neho pohľad.

,,Tak ja zmiznem" Sklopil som zrak a odišiel som, ale nešiel som do izby ale von.

Keď som tu ostala sama, prišiel na mňa ešte väčší strach. Rýchlo som sa postavila a máchnutím ruky sa obliekla. Obmotala som sa dekou a sadla som si naspäť na gauč. Nohy som si pritiahla k sebe a hlavu si položila na kolená. Triasla som sa od strachu.

Kráčal som si po nočných uliciach. V tom som uvidel dievča. Malo stiahnutú kapucňu a počul som hudbu z jej slúchadiel. Podišiel som k nej a rýchlo som ju pritlačil k stene. Chúďa bola zmätená a nevedela, čo sa deje. Pozerala sa na mňa úplne vydesene. Naklonil som sa jej ku krku a zahryzol som sa. Keď už padala k zemi vtiahol som z nej tesáky. Oblízal jej ranu, aby sa zahojila a zmizol som..Bude v poriadku.

Bála som sa. Tak veľmi som sa bála. Sedela som v rohu miestnosti, nohy som mala pritiahnuté k bruchu a tuho ich objímala. Hlavu som mala položenú na kolenách a ticho vzlykala. Timothy mi dokonale pripomenul čo sa stalo pred šiestimi rokmi. Ako anjel som prežívala všetko oveľa silnejšie, preto ma to znova takto dostalo.

Vošiel som dnu. Z vlasov som si otriasol novo napadaný sneh, ale nevidel som Taru.,,Tara?" Zakričal som.

"Timothy?" Zdvihla som hlavu a obzrela sa po miestnosti. Vzlyky som držala v sebe, no aj tak ich pár uniklo.

Zbadal som ju v rohu miestnosti. Hneď som k nej išiel.,,Preboha, čo tu robíš?" Hneď som ju zdvihol a doniesol do mojej izby. Hneď som ju položil do postele a prikryl perinou.

"Prosím.." Natiahla som k nemu ruky. Potrebovala som niekoho objať.

Sadol som si na posteľ a vzal si ju do objatia.

Ihneď som si naňho obkročmo sadla a objala som ho rukami okolo krku. Pritisla som sa naňho ako to len šlo. Bolo mi fuk, že mám na sebe také krátke šaty, ktoré odhaľujú až príliš. Jeho objatie bolo pre mňa ako liek. Dokázalo ma upokojiť.

,,Tara" Pošepkal som jej.,,Zaspíš tu sama?"

"Ja.." Pevne som zatvorila oči a nepúšťala ho. "Prosím, nenechávaj ma samú." Potichu som mu vzlykla do krku.

,,Dobre" Povedal som a pritisol si ju k sebe ešte viac.

"Ďakujem." Zamrmlala som mu unavene do krku. Plač ma tak unavil, až som na ňom zaspala.

Keď zaspala. Pomaly som ju položil na posteľ a ja som sa musel odtiahnuť. Ľahol som si vedľa nej a objal som ju zozadu. Tak som aj ja zaspal.