Secundary delight

Predstavenie

,,Cŕŕŕn," zobudil ma otravný zvuk môjho budíka. Jednou rukou som ho vypla a premýšľala, či vôbec chcem vstať. Aj keď nemám na výber. Postavila som sa a rovno som si to namierila do kúpeľne. Opláchla som si tvár, vyčistila zuby a spravila všetky tie ranné vecičky. Keď som bola konečne hotová, moja ranná cesta pokračovala do šatníka. Prvý školský deň v novej škole. Chcela som vyniknúť ale nie moc príliš. Vytiahla som si červenú sukňu a k tomu čierne tielko. Obliekla som sa a šla som sa učesať. Moje hnedé vlasy som stiahla do vrkoča a pridala červenú mačičkovskú čelenku. Milujem tieto čelenky, takže ich nosím pomerne často. Moja cesta pokračovala k môjmu mobilu, kde som skontrolovala čas. Zobrala som si kabelku, do ktorej som vložila všetky potrebné veci a pobrala som sa do kuchyne.

,,Dobré ráno," pozdravila som sa mamine a ona sa mi odzdravila. Jej krátke hnedé vlasy s blond melírom mala stiahnuté do nenápadného vrkoča. Tento účes jej perfektne zvýrazňoval jej krásne rysy tváre. Na sebe mala obtiahnuté biele tričko zakasané v úzkych rifliach. Páčilo som mi ako sa oblieka. Jednoducho a pritom perfektne. Veci jej dokonale obopínali pás a boky. Máloktorá žena má v jej rokoch takú peknú postavu.

Na raňajky som si dala chlieb s arašidovým maslom. Spravila som si horúcu čokoládu a mamine kávu. Keď som sa najedla, spolu s maminou som si vychutnala horúci nápoj a pritom sme sa rozprávali o tom, akú sme mali noc, čo sa nám snívalo a tak. Naše klasické ráno. No dobre, poslednú dobu máme na seba strašne málo času, ale niekedy sme toto robievali každé ráno.

Znova som skontrolovala hodiny a usúdila, že je čas vyraziť. Mamina mi ponúkla odvoz a ja som ho prijala. Obula som si čierne lodičky na miernom podpätku. Vyšli sme vonku a nastúpili do auta.

,,Tešíš sa?" opýtala sa ma mamina, keď sme sa pohli.

,,A na čo? Idem do novej školy, kde nikoho nepoznám a ktovie akí ľudia tam vlastne budú," odpovedala som jej.

"Rachel, musíš to brať z tej lepšej strany. Spoznáš kopec nových ľudí," usmiala sa na mňa.

,,Dobre, budem viac optimista ako pesimista. Teda aspoň sa o to pokúsim," opätovala som jej úsmev.

Vyhodila ma pred mojou novou školou. Bola obrovská. Predtým ako som vykročila som sa ešte otočila a zakývala mamine. V hlave mi behalo strašne veľa myšlienok ale najdôležitejšie teraz bolo nájsť riaditeľnu. Cestou do školy som si všímala všetkých ľudí. Najprv som zbadala veľmi zaujímavých ľudí, ale nevedela som ich nikde zaradiť. Sedeli v kruhu na tráve a rozprávali sa. Trošku ďalej sedeli hipstery, za nimi sa skupinka ľudí bláznila na skateboardoch a bicykloch. Keď už som skoro bola pri dverách zbadala som skupinku ľudí na parkovisku. To budú určite najpopulárnejší ľudia na škole. Ako to viem? Človek to spozná podľa ich štýlu obliekania, dievčenského smiechu a chlapčenských postojov. Vošla som dnu a snažila sa dostať k môjmu cieľu. Nevedela som však kade mám ísť.

,,Au," narazil niekto do mňa.

,,Och, prepáč, to som fakt nechcela," začala sa mi ospravedlňovať.

,,To je v pohode, nič sa nestalo," pousmiala som sa.

,,Ja som Katelyn," podala mi ruku.

,,Rachel," odpovedala som jej a potriasla rukou. Vysvetlila som jej, že som tu nová a hľadám riaditeľňu. Zaviedla ma až ku nej a cestou mi povysvetľovala ako to na škole chodí. Bola milá a výrečná. Asi cítila potrebu oboznámiť ma s každým detailom. Vysvetlila mi s kým sa radšej nemám rozprávať a na koho sa ani nepozerať. Zastali sme až pred dverami s nápisom ,,Riaditeľňa." Katie zaklopala na dvere. Otvoril nám pán v starších rokoch čo bolo zreteľne vidieť aj na jeho vlasoch. Oblečené mal pásikované sako a klasickú čiernu kravatu.

,,Dobrý deň," pozdravili sme sa.

„Dobrý deň dievčatá, potrebujete niečo dôležité?" opýtal sa nás.

„Nie, teda áno. Asi, ja neviem," začala som koktať.

„Pán riaditeľ, toto je Rachel a je tu nová," zachránila ma Kate.

„Nech sa páči, poďte ďalej," povedal a naznačil rukou aby sme vstúpili.

Riaditeľ mi vysvetlil základné pravidlá, ukázal mi rozvrh a poučil ma aj o trestoch. Nakoniec sa obrátil na Katelyn, ktorá tam bola celý čas so mnou, prikázal jej nech mi ukáže školu a zavedie ma do mojej novej triedy. Potom sme sa len slušne poďakovali a odišli. Von mi Kate vytrhla z ruky môj rozvrh a nadšene mi oznámila, že naše prvá hodina je rovnaká a dokonca aj v tej istej učebni. Vybrali sme sa teda tam.

Deň pokračoval klasickým predstavovaním, ohováraním ľudí a rozoberaním školy. Takto som si to veru nepredstavovala. Viem, že som nemohla očakávať, že hneď v prvý deň si nájdem chlapa, ale na druhej strane som žiadneho chalana ani nespoznala. S Kate som bola celý deň a po poslednej hodine sme sa dohodli kde, kedy a o koľkej hodine sa zajtra stretneme.

„Tak teda zajtra, ahoj," zakričala ešte na mňa. S úsmevom na tvári som jej zakývala a vybrala sa domov.

Myslela som si, že dnes zažiarim. Na tejto škole sa mi to asi ani nepodarí. Každý chlapec sa pozeral na tie najkrajšie a zároveň najbohatšie, najpopulárnejšie baby na škole a keďže ja k nim nepatrím, mám smolu. Pre nich ostanem iba anonymná a neviditeľná. Keby bol Google Earth chlapec, nenašiel by ma ani kebyže som desať poschodová budova. Snáď to bude zajtra lepšie. No teraz je čas myslieť na dôležitejšie veci, ako napríklad čo budem mať na obed a vôbec čo idem teraz robiť.

Tak tu je moja prvá časť môjho nového príbehu. Snáď sa vám páči. Napíšte mi názor do komentárov. Ďakujem <3 KISS <3