Dom uprostred lesa Smrti

Panikárenie

,,Carrie! Carrie!" zakričala som vydesene
,,Nekrič tak, hrabe ti? Čo sa stalo?" spýtala sa a otočila sa ku mne
Potom sa poobzerala okolo seba a mala zdesený výraz.
,,A sakra, my sme sa stratili! zakričala veľmi vydesene.
,,Čo teraz?" spýtala som sa
,,Ja...Ja neviem"povedala
,,Ako sme sa mohli stratiť?! Čo bude teraz, čo ak už nikdy nenájdeme cestu von?! Čo ak to je pravda s tou knihou?!"
,,Lucy, no tak len sa ukludni, v tejto chvíli nám panikárenie veľa nepomôže."
,,Všetko je to tvoja chyba! To ty si nás sem zatiahla, takže ty nás odtiaľto dostaneš aj von!"
,,Lucy len pokoj niečo určite vymyslíme"
Klakla som si a začala som plakať.
,,Lucy, Lucy pokoj prosím ťa, neplač zavoláme pomoc, nie sme tak ďaleko takže by tu mal byť signál"upokojovala ma
Vytočila číslo na rodičov. No v tom sa na jej tvári zjavil zdesený výraz.
,,Čo?"spýtala som sa
,,Nie je tu signál ako je to možné?Musíme byť dosť hlboko.
Znova som sa obzrela okolo seba a uplne som stratila nádej.
,,Tak čo teraz?"spýtala som sa
,,Musíme hladať cestu von nič iné nám nezostáva.
,,Myslíš že ju nájdeme?"
,,Keď existuje cesta sem tak musí existovať aj cesta von."
Koľko je vlastne hodín?
Pozrela sa na mobil.
,,11:56"
,,Nemali by sme počkať do rána?Ráno tu lepšie nájdeme cestu von."spýtala sa
,,Nie, to v žiadnom prípade! Ja tu už nechcem byť ani minútu! ,,Rodičia mňa zabijú až sa vrátime"povedala som
,,......pokial sa vrátime......."zašepkala som potichu
Začali sme hladať cestu von. V tom si Carrie všimla na zemi červený kameň.
,,Mohli by sme si každý strom čo sme už prešli označiť, aby sme vedeli že sme tu už boli"povedala
,,Dobrý nápad" povedala som
Zase sme začali chodiť a hladať cestu von a Carrie označila každý strom čo sme prešli. V tom sme v diaľke začuli takové divné výkriky. Poobzerali sme sa okolo seba a vtom som zahliadla niečo v dialke...