Dofajčil som ohorok cigarety žiaril tak jasne ako slnko cez letné dni. Čakala ma bažina, vysoká tráva kde si človek pripadal ako mravec. K tomu bahno, voda a tie divé zvery ktoré sa tam nachádzajú. Pri prechádzaní mi prebiehal po hlave ten príbeh keď sa večer vracial konvoj so zásobami bola tma a aby sa nestratili obviazali sa lanom v strede bažiny sa zastavili. Niečo zastavilo toho prvého. Svetlá ktoré mali na hlavách sa zhaslo netrvalo to ani pár sekúnd keď sa tomu čo bol v strede zaplo svetlo. Nahmatal lano od ďalších dvoch boli odrezané. Zostal sám rozbehol sa k južnej bráne. Kričal utekal ako by ho to prenasledovalo, prišiel k bráne stráže boli zdesené. Od vtedy tam ľudia nechodia v skupine. Bol to osud že ho nechal na žive. Vravel. Bažina za mnou predo mnou sa otvorila ohromná lúka ktorú kryla hmla ktorá pomaly stúpala k nebu. Slnko si cez ňu razilo cestu ako keď nôž prechádza máslom. Pri okraji lesa som si skontroloval veci. Obzrel som sa naspäť naskytol sa mi pekný vyhľadal na tú našu dediny ktorú obklopuje vysoký drevený plot. Cez les som šiel pomaly a opatrne, vyhýbal som sa konárom, pretože i to najmenšie puknutie môže privolať pozornosť. Natrafil som na lesnú bystrinku. Zastavil som sa pri nej a videl som ako popri prameni tečie krv. Bol som ostražitý pomaly som sa pohyboval popri prúde. Dostal som sa na upätie prameňu kde bola mršina jeleňa. Sledoval som okolie, či to nie je pasca. Všade boli psie stopy asi vlkov alebo divých psov, stopy po súboji. Telo bolo ohlodane na kosť okrem hlavy. Parohy by sa hodili sú cenné. Napriahol som sa a sekerou ich uťal. Keisi sa zatiaľ tulala po okolí. Pokračoval som na veľké prestávky nebol čas. Dostal som sa obzoru kde bola malá chatka. Kontaktu som sa za každú cenu vyhýbal, každý bral koniec inak niektorí sa zbláznili. Bol so pri schodoch ktoré viedli k chatke, otočil som sa kam sa pes rozbehol, pri lese sa objavila svorka vlkov. Zavijali začali vrčať a privolavali Keisy, jej nohy sa pomaly krokom blížili k nej, boli to ľahké krôčky, vráť sa! Poď sem! Nič nereagovala, cítil som sa bezradný zakričal som Keisy otočila sa. Začala behať ku mne medzi tým sa vlci rozbehli za ňou dvere na chatke boli otvorené. Poď poď rýchlo kričal som na psa. Už bola za prahom zatvoril som dvere a sadol za ne aby sa neotvorili zrazu silný mohutný náraz vlka ktorý ma odhodil na zem dvere sa pozvoľne otvorili a vošiel sám alfa samec vlkov, zosadil som sekeru a čakal na útok. Odskočil ku mne zahnal som sa a sekerou mu preťal krk dopadol mŕtvy.
Ostatný sa neodvážili už a zbiehali sa pod lesom k ústupu. Pristúpil som k vlkovi a hľadal známky po živote. Prehľadal som chatku, kvôli zásobam bola to poľovnícka chatka. Jedine čo bola tak fotky na stenách ľudí , ktorí boli pravdepodobne mŕtvi. Urob som krok a podlaha sa troška prepadla odhrnem koberec a čo nevidím dvere, tie dvere držali zámok s číselnou kombináciou. Čo teraz? Rozmýšľal som vytiahol som nôž a vypáčil ho. Otvorím dvere po malom rebríku som sa spustil dole tma nahmatal som zapaľovač. Predo mnou kostra človeka v ruke držal pušku a jeden priestrel v hlave. Zobral som ju a položil na stôl. Prehľadal som ho a našiel hodinky,pár nábojov aj dýku. Vyšiel som von obhliadol si zbraň. Na pažbe bol krásny jeleň. Ktorého zdobili krásne zlaté rysy. Vybral som zásobník. A vybral z neho náboje. Jedenásť plus tých šesť čo mal pri sebe nabil som ju.
Zaistil a prehodil si ju cez rameno otvorím dvere a tiahli sa ku mne mračná. Búrka zatvoril dvere a zatarasil som ich stoličkou. Pri kozube bolo pár polienok. Olúpal som kôru a pomaly urobil oheň. Uhlíky prskali ako by boli nazlostené. Ľahol som si na gauč a Keisy pri mne strážila ma takže som jej dôveroval. Už som zaspával a rozmýšľal som nad tým že dnes som mal veľké šťastie. Všetci bohovia pri mne stáli. Ohník pomaličky doháral a ja som sa išiel ponoriť do snov.
