Nič nefungovalo to.,, Ou chlapci nejak vám to nefunguje. Nevadí my to napravíme! Podaj mi to lano! " Kľakol k veliteľovi a obviazal mu ho okolo krku. Podišiel ku mne, stlačil mi ranu na nohe zavyl som od bolesti.,, Vypadá to že to bolí, no to nevadí už dlho nebude!" Zavolal som ho k sebe máličkom. Zbadal som ako sa mu leskne zbraň na hrudi a do ucha som mu povedal.,, Ja ťa zabijem, dnes nie zajtra tiež nie ale ja už som sa rozhodol dnes! Napriahol som sa a zahryzol som sa do jeho krku. Prekusol som mu krčnú tepnu. A vytiahol jeho lesknúcu zbraň. Padol mi k nohám a trhal sebou. Namieril som na prvého ktorý stál pri veliteľovi a vystrelil. Padol veliteľ si zobral jeho automatickú pušku a začali sme očistu. Ustupovali, nechápali ako menšina poráža veľkú skupinu.,, Poďte vy kurvy! '' a roznášal zlosť do všetkých smerov.
Padol som k autu a dýchal. Veliteľ na mňa nechápavo kukal, odkiaľ beriem toľko sily.
,, Dnes nechcem umrieť dnes nie! " Zrazu začalo trúbenie z západnej strany. Vykukol som spoza auta a videl som vlajku na aute so symbolom kríža.,, Posily''? Spýtal som sa.,, Áno '' Do pekla tým to trvalo. Teraz začína zábava!" vstal som a oprel zbraň a strieľal po tých zbabelých zmrdov pomaly sa strácali. Nevládal som už oprel som sa o auto a pomaly padal na zem. Prišiel k nám dôstojník z konvoju. Veliteľ hneď začal. "Do pekla kde ste toľko? Pane mali sme problémy po ceste. Kto je on?,, pozrel sa na mňa. '' oh dovoľ mi sa predstaviť. Ja som Kevin. Dobrá robota,, odvetil.,, Kecali chvíľu a mne prišlo zle.Pomaly som upadal do bezvedomia. Doktora rýchlo, ich hlasy pomaly utíchali. Prebral som sa videl som len mihotajúce svetlá ktoré osvetlovali dlhu chodbu.,, Na operačnú zónu B rýchlo! " upadol som znova. Silné svetlá ma prebudili znova do bolestivej reality.,, Pane stratil veľa krvi! Mňa to nezaujíma dajte ho do poriadku! Viete čo ten chlap dokázal viete si to predstaviť? Nie! Tak to spravte! Potrebujeme krv nulku alebo a pozitívnu bežte rýchlo! " upadol som znova. Prebral som sa a videl chlapa vedľa mňa s infúziou v ruke pozrel som naň a videl veľkú jazvu na jeho tvári jeho modré oči sa na mňa priamo pozerali.,, To dáš verím ti!" povedal. Upadol som znova do bezvedomia. Prebral som sa v miestnosti s bojovou uniformu a balistickou vestou. V ruke čierna HK417 wau žasnem. Ale čo to kde som? Nechápal som zasvietil som a v miestnosti len ja a zrkadlo ale na druhej strane zrkadla bol malý chlapec.,, kto si?,, Zaznela moja otázka.,, Ja som ty nepamätáš sa ten malý Kevko čo nikdy neveril že svet je taký zlý. Veľmi som sa sklamal a naučil som sa proti všetkému zlu bojovať. A teraz si to ty! Ty! Ktorý sa naučil bojovať proti tomu všetkému až do posledného dychu a tvoj čas nenastal, musíš ešte toho veľa zmeniť na tomto svete. Viem je to nemožné a niekedy je to beznádejne, ale spomeň si že si došiel tu dlhú cestu sem. Ty si sem prišiel a tá cesta ešte len začala! Budem pri tebe stále len mi sľub že nezídeš z tejto cesty! Padneš ty padne celý svet! Rozumieš ty budeš ten čo určuje budúcnosť! Aj keď chúťky a ponuky zla budú veľké neprípajaj sa k nim. Na tebe záleží osud nás všetkých vrátane teba.,, Nechápal som ale odsúhlasil som. '' Kde je Keisy? Ja hlupák zabudol som na ňu určite umrela.,, Padol som na kolená a začal plakať.,, Nie Keisy tá utiekla, pamätáš na tu svorku vlkov kde si zabil toho vládnuceho samca? Tak prevzala jeho miesto. Nechaj ju tak teraz ešte sa uvidíte! Dobre. Môj čas sa blíži ku koncu zobuď sa a choď za svojím osudom. Veľa šťastia! " nestihol som sa rozlúčiť a hneď som sa strhol. Nado mnou ventilátor a na stole lampa z ktorej vyžarovalo jemné svetlo. Vstal som a pribehol ku dverám. Všade prázdno. Rozbehol som sa ku chodbe a padol som od bolesti v pľúcach. Podišla ku mne sestrička.,, Pane poďte prosím vás do izby musíte oddychovať. Nie musím ísť!,, presviedčal som ju.,, musíte si oddýchnuť o pár hodín sa porozprávate s kapitánom. Teraz oddychujte. Dobre teda.,, Nenamietal som a ľahol som si späť.
