Burned bridge

~•~ zlomené nezlomíš ~•~

Je snáď na láske prevratné iba to,že bez nej to nemá cenu? Reagujeme len na to,čo cítime my. Pocity druhých sú nám ukradnuté nech sa snažíme akokoľvek nahovoriť si,že to nieje pravda. Je. A pravda je,že si ma nikdy neľúbil neľúbiš a ľúbiť nebudeš. Celé tie roky,čo som ťa ľúbila boli bezcenné. Ľutujem sa? Neľutujem. Čo mi ľútosť pomôže,posunie ma niekam? Odpoveď negatívna. Len konštatujem fakty. Neplačem už len preto aby to bolelo. Lebo bolesť je ešte posledný záchytný bod,že si tu. Aj keď nie si. Ak mám žiť iba pre teba. To radšej nebudem. Zabijem sa. Opravujem,zabijem to čo ťa ľúbi a budem žiť pre seba. A keď to nedokážem nebudem sa sťažovať,veď som to aspoň skúsila. Vždy som sa snažila napasovať moju dlaň do tej tvojej. Ale nieje tam miesto,nie pre mňa. V tebe niet miesto pre mňa a naopak vo mne si iba ty. Kúzelne protivné zvyky čakať či sa ozveš zo mňa robia cvičenú opicu a tak nevnímam. Nevnímam veci,ktoré sa reálne dejú. Deň za dňom. Pád za pádom. Občas vstanem ale možno aj naschvál padnem. Veď kde mám byť,ak nie s tebou. Zlomené nezlomíš. Ty si zlomil.