Zobudila som sa a vedľa mňa stála Klára. Pozerala sa na mňa takým nenávistným pohľadom. Ako keby som jej ziedla čokoládu. Ano presne tak napísala som ako keby som jej ziedla čokoládu lebo už som jej raz čokoládu zjedla a tvárila sa presne takto. Lenže ja som jej teraz žiadnu čokoládu nezjedla. Po chvíli ako na mňa tým pohľadom pozerala už konečne niečo vyslovila.
„Čo má byť toto?" ukázala pri tom na Lukášovu fotku ktorá ležala na mojom nočnom stolíku.
Ja som jej na to zľaknuto odpovedala „Čo by to bolo, fotka."
„Linda ty mi niečo tajíš!" povedala s naštvaným hlasom.
„Ale prosím ťa čo by som ti asi tak mohla tajiť?"
povedala som s odhodlaním v hlase.
„No napríklad to že sa ti páči Lukáš." povedala Klára.
V tom momente som sa postavila z postela a chitila som ju za ruky a povedala som jej „No dobre možno trochu ale nikomu to nehovor."
Toto je strašne krátka časť ja viem ale nič ma nenapadalo a už som na wattpad aj zabudla. Nechcem tým povedať že ma písanie už nebaví ale nemám nápady a ešte by som sa Vám chcela ospravedlniť za to že strašne strašne dlho nevišla žiadna časť takže preto tu je táto krátka. A týmto som Vám chcela oznámiť že si urobím takú pauzu od písania aby som mohla nabrať nápady. Dúfam že ste to pochopili a vidíme sa nabudúce. Tak zatiaľ ahojteee.
Vaša Ady.W
